Vlastný strach donaha!

3Ivana si ráno privstala a utekala skôr do roboty, dcérku nechala na Maťa, nech ju vypraví do školy, povedala mu, že čosi ešte musí vybaviť, kým príde ráno šéfka. Ivana sa aj pred vlastným mužom bála obnažiť vlastný strach donaha. Šéfka včera popoludní odišla na nejakú poradu na ministerstvo, Ivana v jej pracovni síce poriadne vyvetrala, ale zabudla vysypať popolník a oblial ju studený pot. Síce všade platil zákaz fajčenia, ale ten sa netýkal šéfky a jej kancelárie, dakedy ťahala jednu od druhej. Keď si to Ivana uvedomila, nedokázala sa na nič sústrediť.

Maťo by to nepochopil. Povedal by, že to je práca upratovačky, ale jej sa nechcelo vysvetľovať, že upratovačka dala výpoveď a novú ešte nezohnali. Iné kancelárie mohli vyzerať ako chceli, ale šéfkinu a svoju musela dať do pucu ona. A teraz ten nevysypaný, neumytý popolník tam smrdí celú noc. Maťo by nanajvýš poznamenal, ty si taká hlúpa, že dáš na sebe aj orať!
Fakt chyba! Dobehla celá upachtená, ale popolník bol vysypaný. Šéfka sa asi ešte večer vrátila. Mnohí by si možno povedali, je tam toho, jeden popolník! Nepoznajú šéfku, ktorá aj pre takú hlúposť dokáže urobiť zo života peklo. Ivana dobre vedela, že na ňu striehne. Robila už asistentku niekoľkým šéfom, ale takéto stresy v živote nezažila. Nie žeby predchádzajúci šéf nebol prísny, že by jej poskytoval nejaké úľavy, ale správal sa k nej ako človeku. Odvolali ho. A vymenovali túto paniu, ktorá má vraj konexie vo vládnucich straníckych štruktúrach. A pri nej sa človek prestane cítiť človekom. Nikto nie je dokonalý a zádrapka sa nájde vždy. Šikanuje ju od prvého dňa. Úplne si Ivana ide na nervy, ak sa aj teraz celá trasie, nevie si pomôcť. Zasa musí siahnuť do kabelky a vybrať pilulku na upokojenie.

Tak sa majte dobre, Ivanka, povedal jej bývalý šéf, keď odchádzal aj s odvolacím dekrétom vo vrecku. Predtým vyprázdnil zásuvky a dva telefóny na stole postavil vedľa seba. Musel sa cítiť dosť hlúpo, hoci to na sebe nedal poznať. Rozbehol niekoľko projektov, nadviazal pre ich organizáciu kopu užitočných kontaktov, pre štyroch pracovníkov vybavil stáž v zahraničí. Fajn chlapík, ktorý aj na direktívne príkazy, hoci aj upratovačke, dokázal nájsť slušnú formu.
Aj vy sa majte dobre, usmiala sa na neho Ivana. V podstate s obdivom, že tieto kopačky zvládol tak elegantne. O dotyčnej, ktorá mala prísť na druhý deň, sa toho veľa nevedelo, obláčik tajomnosti podnecoval fantáziu. Ktovie, či sa vôbec rozumie tejto robote. Aále, uchechtla sa jedna kolegyňa, akoby to dnes bolo najdôležitejšie.
Ako sa neskôr ukázalo, naozaj nebolo!

Koľko môže mať?! Štyridsať?! Tvár má celkom peknú. Špatili ju iba prísne stisnuté pery. Celá bola akási neprístupná. Pri prvom rozhovore vychrlila na Ivanu príval svojich požiadaviek, na ktorých bezpodmienečne trvá. Ráno chodí presne na pol ôsmu. Pracovňa musí byť vyvetraná, kvety poliate, káva musí byť na stole. Pošta roztriedená. V poriadku, povedala Ivana. No neviem, na aké poriadky ste tu privykli, ale aby bolo jasné od začiatku. Vylúčené sú súkromné telefonáty a aj nepredvídané, teda akože nepredvídané súkromné záležitosti! To na pracovisku nemá čo robiť. Zeleň v kancelárii je rozložená neesteticky, to ste si ako žena nevšimli?! Skúsim to premiestniť, šepla Ivana. Prirodzene nie teraz, po skončení pracovného času. Kde má naša organizácia to školiace pracovisko? Aáha! Tak po prvé tú kávu, po druhé, po jednom mi sem povoláte vedúcich oddelení, koľko ich je?! Pri tom oficiálnom uvedení som ich nestihla porátať. A potom zavolajte do školiaceho strediska, na budúci mesiac sedemnásteho tam hodlám usporiadať menšiu párty, mám narodeniny, dúfam, že to dokážu pripraviť na úrovni, budú medzi hosťami významní ľudia, že na podrobnostiach sa dohodneme neskôr, ak tam majú niečo plánované, nech to zrušia! Ivana sa snažila naznačiť, že to zariadenie sa aj prenajíma a že ak už má niekto objednaný ten termín, tak… Ale nedostala sa k slovu, šéfka skríkla, tak čo tu ešte stojíte?! Bez kávy som ráno úplne nemožná!Keďže jej nedala presný pokyn, koho má zavolať ako prvého, Ivana usúdila, že najvhodnejšie bude, keď ako prvý príde na ranu doktor X., ktorý pozná celú organizáciu veľmi dobre, pracuje tu už dve desaťročia, preskákal už viac takýchto hláv. Pred časom bol síce odídený, ale predchádzajúci šéf ho povolal naspäť a ocenil jeho erudíciu i skúsenosti tak, že ho vymenoval do funkcie svojho námestníka. On hádam tejto panej najskôr vysvetlí, o čom celá ich organizácia je.
Vo vnútri ani nebol dlho. Vyšiel s trpkým úsmevom, ticho privrel dvere a oznámil Ivane, mám výpoveď z organizačných dôvodov.
V prvý týždeň nenechala kameň na kameni, po reorganizácii sa už v štruktúre organizácie nevyznal nikto. Podľa Ivany celý ten cirkus bol kvôli tomu, aby boli akože zákonné dôvody na výpoveď pre jedenástich ľudí. Nielen podľa Ivany najschopnejších. Po chodbách sa plazilo zlovestné ticho. Ľudia sa báli zhovárať sa. Báli sa klásť úplne najnevinnejšie otázky a už vonkoncom sa báli na nejaké odpovedať. Niektoré slabšie povahy uvažovali o výpovedi z vlastne iniciatívy, aj keď to nie je jednoduché, ocitnúť sa vo finančnej neistote. Chaos a zmätok! Príkazy sa menili každú chvíľu, chýbala im logika, niektoré si navzájom odporovali. Dáma sa v problematike orientovala len akosi okrajovo. A nepochybne sa jej veľmi páčilo, keď sa ľudia pred ňou triasli, svoje potešenie z tohto zvrhlého koníčka nedokázala ani zakryť. Presuny ľudí u úseku na úsek bez ohľadu na kvalifikáciu, či doterajšiu prax, sa diali nekoncepčne, zrejme podľa toho, ako sa dáma vyspala. Ivana pomerne presne dokázala zhodnotiť ľudí a teda vôbec ju neprekvapili jednotlivci, ktorí sa pred dámou ohli v servilnom predklone. Netrvalo dlho a dočkali sa odplaty. Rozmiestnila ich na vedúce miesta, stoličky sa tak hýbali, že Ivana ledva stíhala písať odvolania a vymenúvacie dekréty.
Po doktorovi X., ktorý letel z vôle dámy ako prvý, chňapla súkromná firma. Ako je v blázinci, pani Ivanka, spýtal sa po úctivom ruky bozkávam, keď sa náhodou stretli na ulici. Že on sa na novom mieste má fajn, pravdepodobne tam zlanári aj bývalého najvrchnejšieho šéfa, škoda, pani Ivanka, že neviete dobre po nemecky, inak ťahám aj vás! Škoda, povedala Ivana, lebo u nás je naozaj ako v blázinci. Milý človek. Na jeho pozíciu dáma dotiahla nejakú svoju priateľku, či čo, u ktorej o odborných kvalitách nemôže byť ani reči. Iba teplé miestečko. A nedýchateľný vzduch je ešte nedýchateľnejší.

Aha, narodeniny! Skupina servilného predklonu spolu s tými, ktorých si dáma v priebehu prvých týždňov dotiahla za sebou, organizovali veľkolepú zbierku. Takpovediac direktívnu zbierku. Nikto sa neodvážil nedať, iba pani upratovačka a pani riaditeľke sa to donieslo do uší. Skrátka pani upratovačka sa zaťala. Urazená ješitnosť dámy zaúradovala tak rázne, že upratovačka radšej sama dala výpoveď. Ivana dala dvadsať eur, hoci mala pocit, že by si za to mala napľuť do tváre. Fuj, aký je človek kvôli vlastnej existencii ohýbateľný.
No! Žiadna veľká oslava na pracovisku, to sa dnes predsa nenosí. Skupina servilného predklonu niesla nádherne zabalený obraz od vychyteného maliara a velikánsku kyticu a o chvíľu vyšli von, dáma nepožiadala Ivanu, aby im aspoň kávu uvarila. Jeden člen skupiny medzi dverami povedal, že takto sa mu to páči. Uctiť si človeka len tak, bez zbytočného cirkusu, to na pracovisku nemá čo robiť! Ten jediný mal potom česť zastupovať skupinu na bombových oslavách v školiacom stredisku. Ivana to tam bola služobným autom všetko zabezpečovať, menu sa pripravovalo veľmi bohaté, nechýbalo ani pečené prasiatko, niekoľko druhov lahodných vín, basy šampanského, poschodové tortisko upiekla šikovná kolegyňa zo skupiny servilného predklonu, sama sa roztraseným hlasom pani riaditeľke ponúkla, bola to pre ňu veľká česť. Každopádne to bolo lacnejšie, ako luxusná reštaurácia.
Na samotnej udalosti Ivana pravdaže nebola. Dáma od nich pozvala iba pár ľudí, tých nových, tých svojich a toho jedného z predklonu, ktorý sa cítil veľmi vyznamenaný. V stredisku museli zrušiť objednávku zákazníka zvonku. Ale prirodzene, bola aj živá kapela, pani riaditeľka je vraj excelentná tanečnica. Ivana mala strach, či personál dodrží všetky pokyny, či bude dáma spokojná. Hostí bolo päťdesiat, všetko samí lepší ľudia, takí, čo dnes niečo znamenajú, taká novodobá smotánka. Áno, aj nejakí umelci rovnakej krvnej skupiny. Ivanka, bolo tú úžasné, nadchýnal sa ten z predklonu, ktorý mal tú česť. Trvalo to až do predpoludnia nasledujúceho dňa. Až tam človek vidí, aké má naša šéfka styky, ako je hore dobre zapísaná. Viete, že mi neodmietla tanec? A teda tancuje božsky! A to bola zasa chvíľa, keď mala Ivana chuť tomu potentočkovanému inžinierikovi napľuť do tváre. Tá krava nemala ani toľko slušnosti, aby ťa tam pozvala, keď si všetko zariaďovala? To sa spýtal Ivany manžel. Aj tak by som nešla, povedala Ivana, hoci dobre vedela, čo presne má jej muž na mysli. Nebude mu vysvetľovať, že je úplne hrozné, keď sa v práci necíti ako človek, keď si pripadá ako kus poslušného inventára.

Vrútila sa do kancelárie ako šarkan a hoci ju na stole čakala pariaca sa káva, urobila poriadny cirkus pre včerajší nevysypaný popolník. Alebo ste si vedomá toho, čo je vašou povinnosťou, alebo nie! Toto sa stalo naposledy. Človek sa vráti z dôležitého rokovania, unavený a na stole nevysypaný popolník ako v nejakej podradnej krčme!
Ivana jachtala slová ospravedlnenia, ale vo vnútri jej už prekypelo. V tej chvíli sa rozhodla, že sa nenechá šikanovať za hranicu ľudskej dôstojnosti a napíše si výpoveď sama. A potom v papieroch našla doklad, že v deň šéfkiných narodenín bol v školiacom stredisku seminár riadiacich rezortných pracovníkov, teda adresár faktúry bol jasný a zrejmý. Čo sa to vlastne v našej spoločnosti zmenilo?!
Aj Ivanin žalúdok povedal, že dosť bolo! Napíše výpoveď, hoci ešte nevie, kam sa poobzerá po novej práci. Už žiadne tabletky na upokojenie!

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *