Uvoľnené brzdy a ruže

ruzaaMihajú sa jej pred očami. Tváre, budovy, autá. Natália zvolila rýchlu chôdzu, aj keď hlava jej navráva, že pred problémami neutečie. Začalo mrholiť a mrholenie pomaly prechádza v drobný dáždik. Natália váha, vytiahne dáždnik, ale potom si spomenie, že ktosi raz povedal, že taký drobný dáždik pôsobí blahodarne na pleť. Štyridsaťpäťročná pleť potrebuje blahodarnosť viac, než mladučká, pomyslí sa trpko a vyzývavo otrčí tvár dáždiku v ústrety.

Aále nieé! Hľadáš dúhu? Tá býva až po búrke. Nie je možné! Si to naozaj ty?! Natália hlas pravdaže spozná okamžite. Hlasy až tak nestarnú. Jasné, je to Vilo. Skloní hlavu do pôvodnej polohy, váhavo prižmuruje oči, predsa sa nemôže rovno odhaliť, že ho poznala už podľa hlasu. Nerob sa, že ma nepoznáš, povie autoritatívne Vilo. Vilo? Otáznik na konci je stále afektovane váhavý. v tom prípade si ale riadne pribral! Rada ťa vidím, dodá už úprimne. Na prechádzke? Čosi také!
Vilo pozrie na hodinky, no, to znamená, že máš chvíľku, nie?! Panebože, po toľkom čase by si mi chvíľku aj mohla venovať, nie?! Chcem sa ísť niekam navečerať, môžem ťa pozvať?
Natália váha. Nevyzerá to hlúpo? Behá po uliciach, po nábreží ako najatá, čírou náhodou natrafí na Vila a hneď si má ísť s ním niekam sadnúť?! a Vilo sa začne smiať. Si roztomilá, tváriš sa, akoby si mala šestnásť, pred sebou prvé ran de a strach, že ťa otec s mamou za to zmastia!Číta vo mne ako v knihe, pomyslí si Natália a nahlas povie, jasné, jasné že mám čas! Cíti, ako sa jej pri zmienke o jedle ozýva žalú dok. Ráno po hádke s mužom odišla z domu bez raňajok, celý deň bez nálady nemala ani pomyslenia na jedlo a… Výborný nápad, pridupľuje nahlas, som hladná ako vlk!
Najprv mal v úmysle vtisnúť ju do svojho parádneho auta, ktoré parkovalo neďaleko ich stretnutia, ale potom buchol dverami a kývol na taxík. Darmo Natália namietala, že aj tu blízko je nejaká reštaurácia. Nechodím do „nejakej“ reštaurácie! Pripadalo jej to naduto, ale keď už sedeli v taxíku, pošepol jej, chcem si s tebou posedieť v príjemnom prostredí, ktoré poznám. Bože, nieé! Nestískal jej ruku, ani sa jej neusiloval dotknúť, akože náhodou… Vlastne v tom taxíku mlčali. Iba raz sa spýtal, sedí sa ti dobre?
Reštaurácia kúsok za mestom bola naozaj štýlová. Aj takéto existuje? v živote som tu nebola. Potom Natália samu seba v duchu zahriakla. Čo sa čuduje ako hlupaňa? Čo híka?! Bude si ten dosť tučný Vilo myslieť, že je celá bez seba? Že je nejaká chudera?! Do jedálneho lístka hľadela bezmyšlienkovite. Zaujímavé, ten hlad, ktorý sa tak nástojčivo ozval pred chvíľou, bol preč. Pokojne by vystačila aj s kávou. Ale keď sa Vilo spýtal, zrejme po strehnúc jej váhavosť, či to nechá na neho, vďačne prikývla, hoci sa vzápätí pokarhala. Čo si bude o nej myslieť? Že nevie čítať v jedálnom lístku?! a zasa mu nebude hneď na posedenie vysvetľovať, že jej vďačný pohľad pramení z toho, že konečne raz nemusí o dačom rozhodnúť ona. Že hoci ide o banálny výber jedla na večeru, je to pocit, ako keď sa vo vážnej veci opriete o mocné plece a viete, že tam nájdete ochranu. Ona svoj život žije tak, že všetko je na nej. Mužovi musí podať viazanku, ponožky, košeľu aj oblek, ak nechce, aby sa desivo doobliekal, rozhodnúť synovi o škole i o športe, keď ešte boli peniaze, vy brať dovolenku. Čo mám uvariť?! Hlúpa otázka, zvykne odpovedať jej muž, uvar, čo chceš! Aj rozhodovanie zunuje!
Fajn. Nechá to na Vila. Dívala sa na neho, s akým pôžitkom študoval jedálny lístok a potom s akou nedočkavosťou v očiach objednával u čašníka, videlo sa jej, že v tej chvíli to považuje za najdôležitejšie na svete. Čašník priniesol becherovku. Ty sa na to pamätáš?! Natália sa naozaj začudovala, v mladosti, keď si dala nejaký kalíštek, bývala to becherovka. Veru si nepamätá, kedy ju pila naposledy. Dobre jej padlo, že si Vilo pamätá.
Tak, Naty, na náhodu, že sme sa dnes stretli, Teda Naty! Ani na to nezabudol.
Vynikajúce predjedlo, vynikajúce hlavné jedlo, ktorého zvládla Natália iba polovicu. Je to pre mňa nenormálne veľká porcia. Vilo sa smial. Pre mňa malá! Nielen objednával, i jedol s pôžitkom. Vieš, Naty, prečo radšej jedávam v reštauráciách? Moja žena mi dáva doma na tanier kadejaké hrôzy. Mäso na vode, za gombičku ryže, lístok šalátu! Ja viem, myslí to dobre, životospráva, rady lekára a tak! Ale čo je to za život?!
A ty si zrejme taká istá, keď si človek všimne tvoju stopercentnú figúru! Aj ty nechávaš svojho muža hladovať?
Chichichichachacha! Reči, ktorým sa vraví, že o počasí. Vo vedierku s ľadom šampanské. Preto ten taxík! Zmrzlinový pohár. Nie, palacinky Natália rozhodne nie! Vilo áno. Mal by si menej jesť! Už si ako moja žena, zasmeje sa. Dáva si ich s apetítom, akoby dva dni nejedol. Zazvoní mu mobil. Otočí sa od stola do profilu. Nie, anjelik, dnes sa zdržím. Tak pá! Stíhačka?! Spýta sa Natália. To bola moja žena, odpovie, akoby nerozumel všeobecne známej prezývke. Má pre mňa na večeru tukožravú polievku, nejaký odtučňovací hit. Naty, som naozaj rád, že ťa vidím, že si po toľkých rokoch takto spolu posedíme!
Toto už Natáliu začína štvať. Čo ju berie ako nejaký relax po uponáhľanom dni? Čo už načisto zabudol, aký bol do nej blázon a do toho posledného listu sa jej vyhrážal samovraždou, lebo bez nej si nevie život predstaviť? a teraz anjelik a pá! Pozrie na hodinky, budem už musieť ísť! Na druhej strane je rada, že tento čas nestrávila iba rýchlou chôdzou, ako mala v pláne. Lebo po raňajšej hádke s mužom si predsavzala, že príde domov najskôr o deviatej večer a nebude nikomu nič vysvetľovať. Možno by Vilo mohol byť celkom účinnou bútľavou vŕbou, možno by napokon mohol pomôcť aj jej mužovi, veď ten musí mať konexie až po nebo, ale keďže ich reči plávajú len tak po povrchu, neodváži sa s tým začať, prichodí jej to nepatričné.
Nie, nie, rozhodne nie, začne protestovať Vilo pri jej zmienke o odchode, raz som bez auta, ešte spravíme fľaštičku šampusu, či? Čo ti nechutí?!
Natália sa váhavo smeje. Nno…No tak dobre! Ale keď sa opijem, máš ma na svedomí. Tak, dá si ešte pohárik, pozbiera odvahu a začne hovoriť o problémoch, ktoré ju kvária a aj Vilo možno bude povoľnejší, aj keď nie v tom tradičnom zmysle slova.
Kým pristane na stole ďalšia fľaša, Natália pomyslí aj na to, ako by sa odvíjal jej život, keby nebola poslúchla rodičov a vydala sa za tohto muža. Jeho mama chudobná vdova, dvaja mladší súrodenci, prischlo mu, že je vlastne hlavou rodiny, o ktorú sa treba postarať a tak chcel mať čo najskôr v rukách vlastný chlieb. Ale ustavične ju prenasledoval, keď sa vybral za robotu do cudziny, písal každý deň, potom už maily a v nich plány do budúcnosti, ktoré sa týkali aj jej. Darmo jej to matka zakazovala, keď prišiel na dovolenku, stretávali sa, pred rodičmi načierno aj vycestovala za ním. Bolo jej fuk, že on nemá ani maturitu a ona je už vysokoškoláčka. Bum! Tehotenstvo v najhoršom možnom termíne! Pred skúškami a vôbec… Hlúpa komplikácia. Zoberieme sa a hotovo! Vilo bol vždy prívržencom priamych a jednoduchých riešení. Naši ma zabijú! Nezabijú. Asi si trošku pohundrú a bude! Zvládneme to, uvidíš!
Nezvládli. Teda ona, Natália to nezvládla. a zlyhal najmä otec, na ktorého sa v kútiku duše spoliehala, vždy bola jeho miláčik. Ale dušička, sme na nejakom stupni spoločenského rebríčka, chápeš, mám sa stať primárom a ty spromuješ, budeš sa aj profesionálne pohybovať v istej vrstve a ako chceš v nej predstavovať takého muža?! Navyše, teraz dieťa, ako chceš doštudovať?! Zbláznila si sa? Áno, som lekár, ale v istých situáciách a najmä, ak sa to týka mojej dcéry, musím sa jednoznačne prihovoriť za interrupciu. Keď si už bola taká neopatrná a hlúpa. Dušička, všetko sa vyrieši a o pár týždňov si na toho chlapca ani nespomenieš. Mamička kvôli tebe nespáva celé noci!
Stalo sa, ako rodičia nalinkovali. Natália na radu otca lekára absolvovala potrat a Vilo nespáchal samovraždu, ako sa jej vyhrážal v poslednom liste.
Ten chlapec toho veľa v živote dokáže, zhodnotil Alexa ocko. a ten to musel vedieť najlepšie, veď ocko so svojím budúcim svatom každý štvrtok chodieval na pánske jazdy do akejsi vinárne. Tatkovia to manželstvo skrátka upiekli. Vyzeralo to na vzájomne výhodný obchod. Napokon, Alex bol fešák a mal naozaj sympatický úsmev.
Hej, hej! Kam si sa, Naty, vytratila? Vilo už nalieval.
Áno, áno, to druhé šampanské uvoľnilo brzdy. Akýsi chlapík ponúkal ruže a Vilo vytiahol za hrsť peňazí a zo desať ich položil pred Natáliu. v mihu bol pri nich čašník s vázou. Natália si nedokázala spomenúť, kedy naposledy dostala kvety od svojho muža. Ten zabudol aj na nedávne dvadsiate výročie sobáša. Nebuď malicherná, reagoval na jej výčitky, akoby sme nemali iných starostí.
A keďže brzdy sa uvoľnili, Natália sa preriekla, že aj ona sa tu cíti fajn, lebo pred ich náhodným stretnutím mala za sebou dosť hlúpy deň a že je to vlastne dosť dlhá šnúra hlúpych dní. Nie, nie, všetko by bolo v pohode, aj to manželstvo, len jej muž sa akosi nevie vpratať do iných pomerov, hoci už trvajú dlhšie. Alex je fajn, milý človek, len akurát osud mu nežičí, dostával všetko na podnose, ale odkedy mu zomrel otec, akosi…
Aj teba dostal na podnose?
Hlúpa otázka, rozčertila sa Natália, akože aj mňa! Rodičia nás zoznámili, to je pravda, ale to bolo všetko. Mal pred sebou skvelú kariéru, črtal sa aj post v diplomacii a Alex nie je hlúpy, s hlupákom by som nemohla toľké roky existovať. Len sa nevie, akosi bez otca sa nevie sám rozhýbať! Diplomacia padla a padli aj konexie jeho tatíčka a napokon, ústav, v ktorom robil, zanikol a teraz…chápeš, je pod jeho úroveň chodiť sa niekam ponúkať. Úspory minul na nejaké nepremyslené podnikanie s kamarátmi a teraz sedí doma, dumá nad životom, skleslý a chvíľami aj zúfalý a potom si otvorí fľašku a vôbec… Náš syn je v druhom ročníku na vysokej a…
Ty ho živíš!!!
Aké hnusné slovo, povedala Natália a po chvíli dodala, vlastne áno.
Účet priniesol čašník diskrétne na podnose v obrúsku, Vilo naň zbežne pozrel a Natália nezaregistrovala celkom presne, aké bankovky tam vložil. To je v poriadku, povedal čašníkovi. Natália chvíľu predtým pátrala v jeho tvári, či nájde v nej stopy nejakého zadosťučinenia a áno, blysol sa v nej taký spokojný úsmev, keď sa mu pod vplyvom šampanského vyžalovala, že jej muž je momentálne k ničomu a svoje depresívne stavy prenáša aj na ňu. Akoby sa za tým zábleskom spokojného úsme vu skrývali slová, vidíš, všetko mohlo byť iné, keby si sa vtedy ináč rozhodla. Nepovedal nič, iba sa spýtal, aké má jej muž vzdelanie, akú konkrétnu prax, ako je jazykovo vybavený, či je počítačovo gramotný. Ty by si mu vážne chcel pomôcť?!
Ešte neviem, povedal Vilo, ale môžem sa pokúsiť. a aby bolo jasné, nie jemu, ale tebe, Naty!
Za celý ten večer Vilo o sebe neprezradil takmer nič. To dôležité napokon Natália o ňom vedela z médií, kde sa začal objavovať ako úspešný podnikateľ, nie pravda obrovských a prípadne i škandalóznych privatizérskych rozmerov, ale ako človek, ktorý si dávno založil drobnú živnosť a svoju prosperujúcu firmu vybudoval vďaka svojmu fortieľu, podnikateľskému duchu, ktorý dostal rozlet a tiež, pravda, úvery v banke. Nehovoril ani o svojej rodine a to, že jeho dcéra študuje na univerzite v Amerike, to mu vykĺzlo iba na priamu Natáliinu otázku vtedy, keď hovorili o jej synovi. a manželku spomenul iba v súvislosti s jej snahami o jeho životosprávu.
Vďaka za naozaj príjemný večer, povedal jej, keď vstávali a pobozkal jej ruku. Ruže čašník zabalil do papiera podal jej ich. Taxík už čakal vonku. Keď už v ňom sedeli, spomenul si na vizitku. Teba kam možno zavolať, Naty? Radšej zavolám ja teba, povedala náhlivo. Muža a sľub, že mu možno pomôže, nechcela už spomínať, pripadalo jej to dotieravé. Napokon, aj tak bude mať dosť problémov. Kde bola, čo tie ruže a potom, keby Vilo pomohol, zatajiť pred Alexom, že je to zásluhou jej bývalého. Vlastne prvej lásky.
Potom už v taxíku mlčali a Natália nemohla odohnať predstavy, aké by to bolo, keby žila svoj život po boku tohto muža. Teda celkom iste by nebola na všetko sama, odhliadnuc od toho, žeby zrejme nemala starosť o peniaze, aj keď toto nedávala ani v predstavách na prvé miesto.
Som doma, povedala, keď vystúpila z taxíka. Ten čakal, až kým si odomkne bránu, obzrela sa a Vilo jej zakýval. Odkývala ružami. Naozaj príjemný večer.

Hilda Gábrišová

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *