Útek z klietky úspechu

4Adam nikdy pred odchodom z domu ne zabudol na seba pozrieť do veľkého zr kadla v hale. Čo pozrieť! Vždy pred ním chvíľku postál a skúmavo sa pozoroval. Mal rád svoj stopercentný zjav. Všetko na ňom muselo sedieť, ladiť, nevtieravo upozorňovať okolie na vyberaný vkus, jemnú eleganciu. To je márne, zovňaj šok prehovorí skôr, kým človek stihne otvoriť ústa. Oddávna si uvedomoval dôležitosť teórie prvého dojmu.

Spokojne sa na seba uškrnul do zrkadla. Je to dobré. Čo viac, je to výborné! Zasa sa obdivuješ? Jeho žena s natáčkami na hlave sa mu zjavila za chrbtom a akože inak, jej otázka bola podfarbená trpkou iróniou. Niekoľkokrát ho už nahlas obvinila z narciz mu. Hlupaňa! Dosiaľ netuší, že sa jeho ženou stala aj preto, lebo sa volá Eva. Adam a Eva, manželské spojenie týchto dvoch mien sa mu videlo nesmierne zaujímavé. Okrem toho mala dlhé, štíhle nohy a voľakedy ako zamat hladučkú pleť. Niežeby vtedy pred devätnásti mi rokmi vstupoval do tohto zväzku s pocitom, že bez tej ženy nemôže žiť. Sentimentálna romantika mu bola vždy dosť odporná, človek má predsa rozum na to, aby ho používal v kaž dej chvíli. Bolo to preto, lebo sa mu videlo, že s Evou neprerobí. Hoci inteligenciou ktoviea ko neoplýva, musel ešte v čase ich známos ti prehltnúť zopár horkých piluliek jej naivity, ale on si spočítal iné prednosti. Napríklad aj to spojenie ich mien. Zaujímavé. Požiadal ju o ruku a tatíčko sa naňho skúmavo zahľadel. Vidí sa mi, mladý človek, že máte pred sebou perspektívu. Adam sa vtedy spokojne usmial, starý má odhad. Vari si len predtým nemys lel, že Adam sa celý potentočkuje z toho, že vstúpi do rodiny známeho a uznávaného leká ra, ktorý navyše je ako doma vo vládnucich štruktúrach kraja. A že mu bude celý vďačný. To teda nie! Len si nedať ubiť vlastné seba vedomie, ubiť, zlikvidovať. Usmial sa vtedy a známemu a uznávanému lekárovi s vplyvný mi konexiami povedal do tváre, to viete, človek bez perspektívy vari ani nemá nárok nazývať sa človekom! Sledoval, ako tá veta zaberie a zabrala podľa očakávania, starý bol kúpe ný, starý nesmie mať dojem, že si jeho dcéru berie nebodaj kvôli jeho konexiám. Navyše, Adam v ten večer vyzeral vynikajúco, bol by si udobril aj nepriateľa. Tatíčko lekár, pri deba te aj o filozofii, aj o ekonomike a politike (a tu sa Adam vyznal), popil aj zopár kalíškov kva litného koňaku a na záver vstupnej Adamovej návštevy ho objal okolo pliec, chlapče, lepšie ho zaťa, lepšieho muža pre svoju dcéru som si nemohol želať. Začkalo sa mu a dodal, my dvaja ešte zažijeme kopec zaujímavých veče rov. Pošepnem to len tebe, moja žena je dob rá, ale nudná na zívanie a dcérenka celkom po nej, ty si priniesol čerstvý vzduch do toh to domu. Veru, chlapče, veru. A nasledovalo čkanie bez konca.
Adam nemal rád pripitých ľudí, neznášal, keď dakomu zlyhala vôľa natoľko, že si potom v rámci alkoholu neovládol vlastný jazyk. Ale účel svätí prostriedky. Jedna nula pre neho! Predstavil a uviedol sa ako nezávislý mladý muž, ktorému čerta záleží na prachoch a sty koch starého. Aj stará ho obdivne hltala očami. On je ten, ktorý sa zamiloval do ich dcéry a vo všetkej počestnosti si ju chce vziať za ženu. Fajn! Vieš, ja by som si ťa zobrala, aj keby naši tisíckrát nesúhlasili, ale takto je to lepšie, šeptala mu pred bránou, keď ho vyprevádzala. Vášnivo sa k nemu pritisla. Jemne ju odtlačil, nemal rád takéto sentimentálne prejavy čo aj na opustenej ulici. No taák, musíme sa vedieť ovládnuť! Musíme vedieť vyčkať! Mal pred se bou jasný zámer. Spracovať ju tak, aby po celý život ona mala pocit zahanbujúcej viny, že mu prvá vliezla do postele. Ani v tejto oblasti ne mal rád ľudí, ktorí sa nevedeli opanovať.
A teraz tu stojí, s natáčkami vo vlasoch, plus minimálne dvadsať kíl od začiatku manžel stva, vyzerá ako krava a vyškiera sa mu rovno do očí. To je fakt, jej inteligenciu trošku podce nil. Lepšie povedané, nedocenil. Tá potvora sa na človeka zahľadí a vysloví také myšlienky, ktoré on skrýva v najtajnejších záhyboch, vy sloví ich tak neočakávane a tak presvedčivo, že sa mu to vidí byť nebezpečné.
Fľochol na ňu. Nezapáraj! A neotravuj. Ozaj, večer idem s tými Švédmi. Zastavím sa pre obliecť sa, nachystaj mi tú bledosivú košeľu!Mhm. Privrela oči. Aký máš dnes deň, milá čik?! Budeš sa iba vystatovať, alebo aj likvido vať sebavedomie ľudí?! Pristúpila k nemu až pred zrkadlo. Odsotil ju od seba. Krava jedna, zasipel. A ona sa stále usmievala. Mnohí ľu dia by ani neverili, že sa vieš takto vyjadrovať! Ten jej prekliaty úškľabok! Bol by radšej, keby nikdy neexistovala. Starý mal aj tak iba plno rečí, taký exhibicionista. Adam sa predsa mu sel prepracovať ku všetkému sám, vlastnou hlavou a vlastnými prednosťami a zostala mu na krku iba štipľavá ženská. A starý, ktorý mu žerie nervy povinnými kanastovými partiami. Aby ich čert uchytil!
Tresol dverami. Aj v chrbte cítil Evin ironický úškľabok. Dávno by sa na ňu vykašľal. Dáv no. Len ten jeden háčik. Voľakedy sa pred ňou rád naparoval, ako a čo všetko on dokáže, aj bez vplyvu jej tatíčka. Neboli to ani spisovné reči, ani spisovné prostriedky. Keby ju nechal, je ona taká potvora, že otvorí na príslušných miestach svoje pamäti a kadečo vypláva, to, čo má ostať navždy skryté. Preto musí pre hĺtať jej iróniu. A bojí sa jej. Veď stupienky ku svojej kariére nevydláždil práve najčistejšie. Zaujímalo by to aj médiá, aj strážcov parag rafov.
Hlupaňa! Takto mu pokaziť začiatok dňa. A ráno vyzeralo také pokojné. Fajn si zacvičil, pokojne si dal naložiť šunku s vajcami, s chu ťou si vybral oblečenie, až kým ho pred zrkad lom nezastihla Eva, aký je spokojný sám so sebou. Dovtedy bolo všetko v poriadku. Inak by sa také myšlienky vôbec nepretisli na po vrch.
Ale hneď ráno si dá zavolať toho mladého in žinierika, ktorý sa nádejá, že je v jeho priazni. Zlikviduje mu túto nádej. Musí sa odreagovať, čo má dostať žalúdočné vredy?!

Barborka, jeho asistentka, ktorá sa pred pár rokmi prepracovala až do finále súťaže krásy, uprela na Adama svoje nevädzové oči. Chcel by sa s vami stretnúť pán ten a ten, potom pani tá a tá a znovu pozrela na akýsi zoznam v no tese. Somariny! Samé somariny! Zrúkol na ňu. Akurát dnešný deň zasvätím ich taľafatkovým problémom! Ale… Barborka nesmelo, celkom potichučky vyslovila iba toto a on opäť zrúkol svojím sýtym basom, ktorý sám o sebe doká zal byť autoritatívnym, vyriaďte im, že dnes mám v pláne koncepčné problémy, nech sa ohlásia na budúci týždeň! Prosím, odstúpila zdvorilo Barborka a Adam s rozkošou vnímal jej ustráchané chvenie. Vedel to s ňou. Nie kedy jej celkom nečakane pohladil koleno, keď jej dačo diktoval a ona sa naňho vďačne usmiala, bol si istý, že by privolila na všetky jeho návrhy, bol si takmer istý, že je do neho rachnutá, ale niekedy jej úplne nečakane, ako dnes, uštedril takú sprchu, že sa začala zaja kávať. To bolo ono! Nemal rád, keď by s ním ľudia mali byť načistom! To by bola príšerná nuda!
Usalašil sa do kresla. Všeličo by dnes mal. Ale v takejto nálade, ktorú mu pripravila tá jeho krava Eva… Hohó! Ten mladý inžinierik, ktorý si myslí, že sa vyhrieva v jeho priazni. To bude sústo! Zazvonil na Barborku. Že prosí inžinie ra toho a toho… Už počul fámu, ktorú spustí Barborka. Že šéf dnes nemá dobrú náladu, ale ty, Paľko, ty musíš do jamy levovej. Už ju vidí, ako zatína päste, keď inžinierik bude vstupo vať. Akože s ním drží, že je na jeho strane. Vo vnútri skrine vo svojej pracovni mal, priro dzene, veľké zrkadlo. Vyvesiť ho na stenu, to sa predsa len neodvážil. Pozrel na seba. Vyze rá tak nedostupne, že sa inžinierikovi zatrasú kolená. Je príjemné takto vnímať vlastnú moc. Druhý hlas mu síce navráva, že treba opatrne, že všetko s mierou, ale ostatné výsledky ho priam zvádzali k rizikovým postupom. Napríklad Darina. Tá, ktorú zvádzal a napo kon aj dostal a urobil ju aj takou menšou šéf kou, tá si namýšľala, prirodzene až potom, keď sa jej nasýtil a jeho záujem ochabol, tak tá si namýšľala, že ho má v hrsti, že ho prerastie, že ho dokonca zlikviduje. Taká hus! Utopila sa vo vlastnej barine. Ako mohla podceniť jeho vplyv?! Stačilo iba tak chlapsky sa uškrnúť, viete, ohrdnutá ženská sa chce mstiť a loví všetkými zbraňami. Ale ja netúžim bojovať rov nakými zbraňami, najlepšie by bolo, keby pri jala nejaké primerané miesto, niekde celkom inde. Tento argument sa stretol s pochopením mužov na vyšších miestach. Veď on, Adam, je vlastne šľachetný človek! Tá ženská naňho navalila špinu a on? Gavalier! Žiaden postih, chce iba vyčistiť vzduch. Dokonca sa usmie val, keď jej zaželal veľa úspechov na novom pracovisku. Si sviňa, zasipela medzi zuby. Tak ešte raz, majte sa dobre, pani Darinka! Vedel síce, že Darina je schopná profesionálka a že náhrada za ňu bude asi problém, ale mala ho poznať. Že neznáša odpor, že neznáša ani ná znak odporu. Barborka strčila medzi dvere ustráchanú tvá ričku. No?! Nie, ešte sa na ňu neusmial, nech sa pár hodín ešte zhrýza. Prosím, je tu pán inžinier… Nech vstúpi, zahrmel. Popravil si via zanku. Prvá lekcia bude o dresscode ich firmy. Obšúchané džínsy a vyťahané pulóvre, ktoré mladý obľubuje, sa nehodia do ich firemnej povesti. Viete, pán inžinier, to človek musí mať v sebe! Kedy, kam a ako sa obliecť! Nesmiete sa na mňa hnevať, ale keď sa na vás pozerám, skrátka… Výrazná odmlka urobí svoje. Inžinie rik, ktorý sem iste vstupoval s patričným seba vedomím, sa jednoducho roztrasie. A potom Adam spustí o jeho návrhu novej koncepcie. On, Adam, má svoj vycvičený nos. Tento so pliak je schopný. Dokonca schopnejší, ako bol on voľakedy. To sú, pravda iba jeho najintím nejšie názory. Ale schopnému sopliakovi chý bajú razantnejšie lakte. Je to taký skromný, do svojich vedomostí a z nich vyplývajúcich ná padov zahľadený zajac. Stačila zmienka o tom obliekaní a zajac sa úplne roztriasol, hľadá skulinku, ktorou by sa prešmykol, aj zabúda, že čosi vymyslel. Adam vstane spoza stola a prejde sa pred ním, vo svojom bezchybnom, dobre padnúcom obleku. Zajakáva sa, Adam povie, nech na veci ešte popracuje a milostivo ho prepustí. Po tomto súboji, ktorý si sám vy myslel a naorganizoval, dovolí Barborke, aby mu uvarila kávu. A možno ju aj schmatne za koleno, ale iba tak, ako keby chcel chytiť sto ličku. Po inžinierikovi sa mu vylepšila nálada. Podvečer sa pôjde domov prezliecť a poveče ria s tými Švédmi, črtá sa zaujímavý kontrakt. Hneď sa v duchu pochváli za svoju veľmi sluš nú angličtinu. Keď to vyjde, sotva si niekto na neho trúfne, ani páni z ministerstva. Azda by potom mohol reálne uvažovať o rozvode. Lebo Zlatica nalieha. Zlatica je netrpezlivá. Každý mesiac ho šokuje podozreniami, že je v tom. A Zlatica je v jeho živote jediná slabá stránka. Tu sa nedokáže ovládnuť. On, vlastne starý škrob jej dokonca kúpil také milé dámske au tíčko. No, naveky to pred Evou aj tak neutají. A už je načase prestať sa jej báť!

Eva myslela aj na to, že Lukáš, ich jediný syn, sa obráti proti nej. Zbožňoval otca, stal sa pre neho symbolom úspechu, nevyčerpateľ ných skúseností, energie, inteligencie. Adam ho vlastne k tomu od malička viedol. To vieš, chlapče, ženy…! Jedno slovo a veľavravná odmlka, chlapec dosť skoro pochopil. Mama, nenapchávaj sa toľko, otec jedáva striedmo, cvičí a ty… Premúdrelý, kritický pohľad. Nemá zmysel mu vysvetľovať, že ona je taký typ, že všetky zložité zákruty v živote vyberá cez jedlo, inak by jej prichodilo skočiť pod vlak. Že spočiatku o seba dbala. Nutká ju vytiahnuť fo tografie a ukázať na dlhé, voľakedy štíhle nohy. Potom zavrhne tú myšlienku. Otca jednodu cho obdivuje, prepáči mu aj to, že má na neho málo času. Veď má predsa nesmierne dôležitú prácu! A ty, mama… Panebože, má ten chla pec presne Adamov pohŕdavý úsmev… Všetko na svete by Adamovi dokázala odpustiť. Aj fra jerky, aj špinou, podvodmi vydláždenú kariéru. Veď ona vie všetko. Mnohé porozprával v zá chvatoch sebaobdivu. Rozvíjal do najmenších podrobností svoju životnú filozofiu. Spoliehal zrejme na to, že ona neprenikne ponad ňu. A fakt, nepotreboval ani jej otca, dosiahol všetko sám. Vyrábal si perfektné masky pre každú situáciu. To všetko mu bola ochotná prepáčiť, to všetko nevidieť. Ale syna, toho teda nie. Čo o to, vie, že ho stratí. Taký osem násťročný chalan, ten sa rád vyhrieva v žiari oteckovho slniečka. Jeho vplyvu a peňazí. Ale ona, Eva, už nemôže ani deň! Ani hodinu. Syn je na výlete, keď sa vráti, bude postavený pred hotovú vec. Alebo s ňou, alebo s ním. Ale ona sa balí hneď. Ani tú Adamovu bledosivú koše ľu nevystrie na jeho posteľ. Nech sa dozvie, v ktorej skrini máva košele.
Otec ju naisto neprivíta s fanfárami. Povie jej, že je blázon. Že je obyčajná, priemerná žen ská a že by mala byť na Adama hrdá. Že je to skvelý muž. Nasledovať bude zoznam jeho nepochybne pozitívnych vlastností, o tých druhých otec zámerne a taktne pomlčí. Na zá ver povie, môžeš u nás ostať, dcéra, ale vedz, že to neschvaľujem.
A Eva potom zalezie do svoje niekdajšej izby a možno si aj trochu sentimentálne, ale oslo bodzujúco poplače. Tak. Skoro akoby sa jej podarilo ujsť zo zavretej klietky.

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *