Skvelá životná krivka

2Štyridsaťročná Tamara sa spokojne pre merala v zrkadle. Je to slušné, pomyslela si. Neposlušné ryšavé vlasy štipcom zop la do chvosta, makeup decentný, obleče nie elegantné, ale vôbec nie nejaké staro dievocké, áno, bola skvele pripravená na svoj veľký deň. Dnes ju uvedú do funkcie riaditeľky inštitúcie, v ktorej začínala svoju profesionálnu kariéru vlastne ešte ako elévka počas štúdia. Spokojne sa na seba v zrkadle usmiala, vycerila svoj bez chybný chrup. Dokázala som to! Napriek všetkému a všetkým som to dokázala! Nie žeby čakala na to, že jej neprajníci začnú poklonkovať… Ale napokon, bolo by to príjemné zadosťučinenie. Na ceste za dnešným dňom sa musela popasovať s mnohými polenami, len tak a často ne čakane pohodenými.

Zkomody na chodbe schmatla kabelku, k ľúče od auta a vykročila. Kľúče od svoj ho auta. Maniere predošlého riaditeľa si nemienila osvojiť. Nehovorí, že na služobné účely nepoužije služobné auto. Ale dať sa vo ziť z domu do práce, to jej vždy prichodilo veľ kopanské a také maniere jej boli naozaj proti srsti. Ty si fakt svojím spôsobom veľmi zvlášt ny človek, zvykol jej občas poznamenať Peter, jej dlhoročný priateľ. No, Tamara aj v tomto bola zvláštna. Peter jej ako partner vyhovoval, napokon však mala ho aj rada, aj keď to nebola láska nejakého prudko zamilovaného dievčat ka. Áno, vyhovoval jej po mnohých stránkach, ale rozhodne bola proti tomu, aby mali spo ločnú adresu. Mohli byť spolu tak často, ako chceli, ale Tamara si vôbec nevedela predsta viť, aby nemala svoj privátny azyl. Prirodzene, zubnú kefku mala v Petrovom byte a aj tá jeho trónila v Tamarinej kúpeľni. Ale odtiaľ – potiaľ. Peter napokon prestal nástojiť a pravdepodob ne si časom tiež uvedomil výhody samostatné ho bývania.
Tak! A oddnes pani riaditeľka. Skvelá životná krivka!

Tamarina mama sa pri dcériných návštevách zvykla tak ustarane na ňu zahľadieť. Isteže bola pyšná na svoju staršiu dcéru. Je vzdela ná, je múdra a aj profesionálnu kariéru mala dobre našliapnutú. Veď tomu aj nemálo obe tovala. Čas mala precízne rozškatuľkovaný, všetko naplánované, čo sa tá už služobne na cestovala po svete a veru nepotrebovala žiad neho tlmočníka, vraj po anglicky a francúzsky hovorí ako svojou materčinou. Ale Tamarina mama už začínala byť alergická na všetečné otázky svojho okolia – a čo, svadba sa nechys tá?! Vnúčatá nepribudnú?
Veď to! Mladšia Janka, učiteľka v mater skej škole sa vydávala ako dvadsaťročná, jej muž Štefan robil v blízkej fabrike, postavili si, pravda, aj za prispenia rodičov útulný domček a mali už tri deti. Janka, ktorá voľakedy aj cho dila na tréningy gymnastiky, sa po tých troch deťoch poriadne zaguľatila, ale z tváre jej popri všetkých starostiach nemizol spokojný úsmev. Keď sa tie dve stretli, Tamara večne komen tovala jej postavu a naliehala, preboha, rob so sebou niečo, kysneš už pomaly v očiach! Janka mala takú povahu, nezvykla sa uraziť a na vymódenú sestru z veľkého sveta hľadela s obdivom. A svojho muža Štefana zahriakla zakaždým, keď si dovolil čosi uštipačné pozna menať na jej adresu, akože je nafúkaná, akože na nich hľadí ako na menejcenných. Nerieš svoje komplexy! Je skrátka iná, no a čo?! A na naše deti nikdy nezabudne, zakaždým prinesie nejaký darček. Aby sme sa z toho nezbláznili! Štefan so švagrinou si skrátka nepadli do oka. Buď na neho trošku milšia, povedala Tamare mama, veď je to Jankin muž a pekne spolu žijú, starajú sa o deti, skrátka… Dobre, mami, dobre, vynasnažím sa, ale nemôžem si po môcť, je to taký bulo, čo tá moja sestra na ňom kedy videla!
Áno, Tamara tým deťom vždy nejaké darčeky priniesla, ale žeby sa s nimi vedela trošku po hrať, prihovoriť sa im na dlhšie takým milým, ich veku prispôsobeným jazykom, to teda ne vedela. Aj to Tamarinu mamu trápilo. Už dávno sa jej prestala prihovárať na tému jej vlastných detí. Vždy ju totiž vedela dosť príkro zastaviť. A ona časom pochopila, že nejaké deti sa do jej náročného časového programu skrátka ne vojdú. A to ju trápilo úplne najviac. Ako môže mladá žena žiť bez túžby po vlastnom dieťati?! Kde vo výchove sme urobili chybu?! S takou to otázkou sa často obracala na svojho muža, Tamarinho otca. Ale on ju zakaždým iba vecne odbil. Nechaj to tak! Je to jej život! Ako si ho zariadi, taký si ho bude žiť!
Ale veď ten Peter, čo ho nedávno priviedla, ten sa mi vidí taký slušný človek a ako sa ten ve del vyšantiť s Jankinými deťmi, ja tomu skrátka nerozumiem. Tak nerieš veci, ktorým nerozu mieš! Ber to tak, ako to ide! Tamarin otec si nerád zaťažoval hlavu vecami, na ktoré podľa vlastného uváženia nemal dosah. A to si zrá tal, že na život staršej dcéry oni ako rodičia už dosah nemajú. A napokon, mali byť prečo na ňu pyšní. Veď aj v televízii mala v akejsi relácii slovo ako veľká odborníčka. Nemôže predsa každý všetko. A ten človek, ten Peter, s ktorým sa tu nedávno zastavila a predstavila ho ako svojho priateľa, ten vyzerá byť sympatický. Nuž keby sa zobrali a mali nejaké dieťa, to by mame odľahlo. Len nech sa jej ona na také veci nepýta. To zvykne Tamara vybuchnúť ako sop ka a on je tam na to, aby hasil. On si myslí, že Tamaru treba nechať byť Tamarou. A jej život na pokoji. Nie vždy všetko vyjde! Nevydá sa? Nevydá. Nebude mať deti? Nebude. A bodka! Veď jej už ťahá na štyridsiatku, odrástla spod rodičovských výchovných krídel. Hotovo!
A ukážte sa zasa niekedy, kývali im pri aute. Peter sa usmieval a povedal, že rád, ale to už Tamara dupla na plyn. Tamarina mama neve dela, čo si má o tom myslieť. Ty čo vravíš, ob rátila sa na svojho muža, bude z toho dačo?!A on pokrčil plecami. Ktohovie…

Tamarino auto bolo väčšie, pohodlnejšie, ako Petrovo, nástojila, že na predĺžený víkend v Tatrách so zastávkou na spiatočnej ceste u jej rodičov pocestujú s ním. Bola dosť unave ná, ale Petra nehodlala pustiť k volantu, svoje auto najradšej šoférovala sama. Veď nebola unavená kvôli šoférovaniu. Návštevy u rodičov ju dosť dokázali rozladiť takmer zakaždým, ale tentoraz mimoriadne. Nemala tam Petra vôbec vodiť. V kuchyni, keď s mamou robili kávu, tá na ňu spiklenecky žmurkla, s nádejou v očiach, je to vážne?! No koho by nerozladila taká nedočkavosť. Vždy si myslela, že mama je dostatočne bystrá, aby si aj bez zbytočných otázok uvedomila, ako to Tamara myslí so svo jím životom. No a predstaví im Petra a mama by už najradšej objednávala svadobné koláče! Kristepane, to je fakt na infarkt! A teraz Peter v aute sa snažil udržiavať konverzáciu, že jej rodičia sú milí ľudia a tie deti od jej sestry sú fantastické, také živé striebra a… Tamara iba hmkala. Nemala ani najmenšiu chuť zapájať sa do tých, od Petra akiste zdvorilostných fráz. Už sa tešila, ako ho vysadí pred jeho domom, ako si vyberie z kufra auta svoju batožinu, dá jej cez otvorené okno pusu na líce a zmizne vo vchodových dverách. A ona prejde pár ki lometrov na svoju adresu, zaparkuje v garáži a výťah ju vyvezie do jej azylu. Hrozne túži po tom dať si sprchu, vybaliť sa, možno si naleje nejaký pohárik a vyloží nohy a… Vydýchne si, veď má pred sebou perný týždeň. Veru, nevy loží si nohy, ale otvorí počítač a prejde si ešte nejaké veci. Tak to bude. A namiesto pohárika káva!
Nejdeš na chvíľu hore?! Usmiala sa na Pet ra. Zbláznil si sa?! Veď sme boli spolu štyri dni! Už sa teším na svoj bytík! Pusa na líce cez otvorené okno a Peter zmizol vo dverách domu. Ani si nič nedohovorili. Aále veď… Mobil naisto ešte večer zazvoní a ona si veru nie je istá, či ho radšej nevypne. Sú chvíle, keď sa človeku vôbec nechce hovoriť! Inak ten víkend bol predsa fajn, dali dve také stredne ťažké túry, aj bazén v hoteli, áno, bolo fajn, iba čo ju u rodičov rozladili narážky na večne tú istú tému a tie Janine decká boli na jej vkus fakt hlučné, akési neviazané, zišla by sa im pev nejšia ruka a prosím, Peter bol z nich nadšený. Vydýchla si, až keď zatvorila za sebou dve re svojho bytu. Je tu príjemne, je tu ticho. Je doma!

Uvarila si kávu, vyložila nohy, ešte ani nevyba lila batožinu. Relax. Naozaj si nevedela pred staviť, že by s Petrom žili v jednom byte a teraz by ustavične, akoby z povinnosti bežala neja ká milá, hoci aj nič nehovoriaca konverzácia. Nie, nie! Našťastie, Peter toto jej rozhodnutie zobral racionálne. Peter je ideálny, stály part ner. Je fajn. Vzdelaný, šarmantný, so zmyslom pre humor, navyše dobre vyzerajúci, Tamara sa rada po jeho boku ukáže v akejkoľvek spo ločnosti. Nemusí trpieť syndrómom nežiadú cej starej dievky. Aj pokiaľ ide o sex, skrátka vyhovuje jej po každej stránke, ale pravda, nie pre život na spoločnej adrese. A pozná jej názory na manželstvo, na rodinu, na deti, vie, že to sú veci, ktoré skrátka Tamara nehodla la zaradiť do svojho života. Nie, nie! Keby tak mnohé ženy, najmä tie, ktoré túžia otehotnieť, mohli prečítať jej myšlienky, iste by sa s pohŕ daním od nej odvrátili. Akoby na tom bolo nie čo úplne zlé, úplne neprijateľné, keď si žena zaumieni, že sa nehodlá stať matkou, že chce svoj život prežiť bez nejakého sebaodovzdá vania vlastným deťom. Nie, naozaj si nevie predstaviť, žeby sa mala sústrediť na nejaké plienky a kašičky a soplíky a večné otázky a potom na pubertu a potom… Skrátka stále na niečo. Rozhodla sa, že toto nie je nič pre ňu. Keby tieto argumenty vyvalila na vlastnú matku, tá by sa hádam aj začala prežehnávať. Neboli si veľmi blízke a hoci sa pri tých istých otázkach Tamara usilovala ovládať sa, nie vždy sa jej to darilo a potom boli zbytočné kon flikty a preto aj jej návštevy u rodičov neboli také časté, ako by si oni želali. Veď napokon aj preto tam zobrala Petra, aby ho ukázala, aby vedeli, že na nej nesedí biľag nechcenej starej dievky, hoci sa teda priam nevydáva. Nech už môže mama povedať tetkám, naša Tamarka si priviedla fešáka! Bože, úplne minulé a predmi nulé storočie!
A veď napokon, aj Petrovi asi vyhovuje taký to status quo. Hoci tie Janine decká ho dnes pobláznili. Ale má svoje pánske jazdy, má svoj golf a najmä má tiež svoju kariéru, Tamara na ozaj nevie, kde by aké hodiny utŕhal zo svojho programu pre rodinu. Keď majú čas a chuť, sú spolu, áno, vymetajú aj kultúrne podujatia, aj spoločenské akcie, no skrátka žijú si životy podľa vlastných predstáv. Vari sú preto horší ako tí, ktorým sa nejaký drobizg motá pod no hami?! A Tamara si ešte pomyslí, že veď jej rodičia nie sú o nič ukrátení, o užitočný pocit starorodičovstva sa im postarala sestra Jan ka a to dosť hojne. Rozhodne na jej životnú filozofiu nemalo vplyv to, že v štvrtom roční ku na vysokej absolvovala interrupciu. Bol to taký krátky románik so študentom strojníckej fakulty a on by teda nedbal zaujať zodpovedný postoj, ale Tamara ho vysmiala. Teraz a takto si komplikovať život?!
Skrátka je z tých žien, ktoré netúžia po mater stve. Ale nemyslí si, že je za to hodná odsúde nia. Od vlastných rodičov, či ako sa to vzletne hovorí, spoločnosti. Ona by skôr poukázala na ženy, ktoré rodia ako bez rozumu, bez reálnej perspektívy, že sa o svoje deti dokážu posta rať.
Tak!

Atmosféra uvedenia Tamary do funkcie riadi teľky bola dôstojná. Elegantná, krásna Tama ra s kyticou v rukách rozdávala široké úsmevy na všetky strany. Tak to teda dosiahla, dobre, že nezaváhala ani na chvíľu, keď sa prihlaso vala do konkurzu. Vyšlo to! Napokon, všetci v komisii museli uznať, že má na to všetky odborné i osobnostné predpoklady. Hoci, kto vie, či by ich mala aj vtedy, keby mala doma zavedenú rodinu s dvomi, tromi deťmi. No, to nech jej nikto nehovorí, žeby jej kandidatúra tak hladko prešla.
Usrkávala si v spoločnosti nadriadených i podriadených zo šampanského, prijímala gratulácie. Takýto život sa jej páči. Bez výči tiek svedomia. Práca, ktorá ju napĺňa a bude napĺňať, má skvelého a stáleho partnera a vô bec… Žije si svoj život, ako si predsavzala. Že sa vzdala myšlienky na vlastné deti nezname ná, že je menej hodnotným človekom. Mami, musíš sa s tým zmieriť!

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *