POKOJ V DUŠI

5-1Keď je človek bezradný, robí rozhodnutia, ktoré sa niekedy priečia zdravému rozumu a tak to bolo aj so mnou. A pritom boli také tie ozajstné problémy, aké bežne ľudia mávajú, odo mňa na míle vzdialené, no mne sa celkom nelogicky zdalo, že bezpodmienečne potrebujem pomoc.

No áno, manžel mi ju neustále núkal, videl totiž, že sa so mnou niečo deje, pobádal ma, nech sa mu zdôverím aj keď celkom dobre nerozumel, čo riešim: Žijeme si pomerne dobre, naša dcéra Zituška čoskoro zmaturuje, nepochybujem ani na sekundu o tom, že by to nebodaj nezvládla no a potom z nej budeme mať vysokoškoláčku. Nemáme dlhy, ja mám prácu… čo ti vadí, čo ťa trápi? Nerozumiem. A mal pravdu, vodilo sa nám lepšie, ako väčšine ľudí okolo nás, no mňa ťažil neustále pocit – akási nevysvetliteľná obava že nám dačo hrozí. Neviem to vysvetliť. Cítila som úplne blízko nás nečakanú ranu osudu, niečo veľmi, veľmi zlé, čo nás malo čoskoro postihnúť. Moje pocity nemali vonkoncom žiadne rozumné vysvetlenie a podľa môjho manžela ani opodstatnenie, no boli tu. V mojej hlave.
Ak myslíš, že by ti to pomohlo, nuž poď raz so mnou k pani Gizell. Tá ti odpovie na všetky tvoje otázky a možno ťa zbaví aj toho tvojho večného strachu. Najbližšie k nej pôjdem budúci piatok, pôjdeš jednoducho so mnou a potom sa rozhodneš, či si necháš od nej vyložiť karty aj ty, alebo sa budeš ďalej motať v tme sama. Riekla moja kolegyňa Gabika, lebo jej som sa zdôverila, jej jedinej. Ona k pani Gizell celkom pravidelne chodievala na karty ktoré vraj nikdy neklamú nuž aj mne túto možnosť ponúkla a posmeľovala ma riešiť si život s jej pomocou. Už teraz si môžeš byť istá, že nebudeš chápať…tá žena je úžasná, fakt úžasná. Od istého času je to moja droga. Priznávam sa, že bez nej neurobím žiadne dôležitejšie rozhodnutie. A ešte nikdy sa nesplietla. Ja viem, že pre mnohých to znie neuveriteľne, daktorí takéto zdanlivo nepochopiteľné veci odsudzujú, odmietajú, no osobne poznám aj takých, ktorým skutočne pomohla, rozrečnila sa Gabika, keď sme sa už v ten piatok viezli k pani veštici a ja som ešte stále nemala úplne jasno v tom, či jej služby využijem, a či sa nebudem zatiaľ iba prizerať ako jasnovidka ohmatkáva Gabikinu budúcnosť a strieľa podľa mňa naslepo lebo povedzme si na rovinu veštica – to bolo tak niečo mimo mňa, že až strach. Veď ako by to bolo možné, aby videla všetko, čo sa ešte len má stať? Ak by dačo podobné existovalo, ľudstvo by zrejme predišlo mnohým katastrofám a hrôzam. Priznám sa, na prvú návštevu k tej panej išiel v mojej osobe jeden veľký skeptik a realista, ktorý bol však ochotný podstúpiť hocičo, len aby pochopil tie nevysvetliteľné obavy, ktoré sa vtierali denne medzi inak celkom optimistické myšlienky.
A potom sa všetko v sekunde zmenilo. Len čo sme vstúpili, mala som pocit, že ma dačo vedie. Že za mňa a moje činy nie som odrazu zodpovedná ja, lež niekto iný, v tomto prípade zrejme pani Gizell. Vraj som vynikajúce médium, to bolo prvé, čo povedala, lebo ani neviem ako a už som na Gabikinom mieste sedela ja a pani Gizell si svojim sugestívnym pohľadom vo mne čítala. Moja vôľa o ktorej som si do toho dňa myslela, že je pevná zdravý úsudok aj s rozumom si dali poobedňajšiu pauzičku a mňa tam nechali napospas veštici a Gabike sediacej opodiaľ. Tá s nadšeným úsmevom na perách, za ktorým sa skrývalo pevné presvedčenie, že ak to konečne raz aj ja vyskúšam, budem ju chápať, ma posmeľovala vždy, keď som na ňu neveriacky zazrela. Ja ti neviem Gabi, asi si nedám vyložiť, ja tomu nemôžem akosi uveriť a potom, trocha mám aj strach, pochop…je to také…neuveriteľné. Vyjadrila som sa ešte pred chvíľou, v aute a o pár minút som si veselo šliapala po vlastných slovách počúvajúc záhadne pôsobiacu dámu s dlhými čiernymi vlasmi, šatkou na hlave a desiatkami zvláštnych šperkov na rukách aj krku, ktoré akiste zohrávali dôležitú rolu pri jej práci. Opísať veštiareň samotnú by bolo vskutku nemožné, no prirovnanie náhleho presunu do úplne iného sveta sa mi zdá byť trefné.
Vašej rodine hrozí niečo veľmi, veľmi zlé… ustarostený vešticin pohľad, chvíľka zaváhania, akoby hútala, akoby si ani ona sama nebola istá, ešte raz premieša, hádam vyjde dačo jasnejšie… Žiaľ, vidím to celkom zreteľne, niet pochýb, riekla napokon, hoci nedobré správy zvykne zaobaliť, či podať klientovi radšej len v náznakoch, no u mňa urobila výnimku, pretože sa vraj ešte proti tomu zlu dá niečo robiť. No nech sa páči! A bolo to tu. Krv sa mi zo žíl kamsi stratila, ruky a nohy akoby som mala obložené ľadovými obkladmi a na čelo vystúpili kropaje potu. Nebolo to nič iné len strach, no odrazu som sa cítila byť konečne tak blízko pravdy, ktorú som ja predsa už dávno kdesi vnútri cítila aj keď moja rodina všetky signály bagatelizovala a to mi zas pre zmenu prinieslo vlnu úľavy. Nedočkavo som striehla na každé ďalšie slovo pani Gizell, ktorá si nechávala načas. Ostatne, toto nie je žiadna sranda, musela sa sústrediť, myslela som si, len nech sa sústredí, len nech si dá záležať, chcem predsa jasnú odpoveď. Veštica pár krát zamávala rukami nad sviečkou, ktorá si už čo to pamätala, zavrela oči, a chvíľu zotrvala v meravej póze. Niečo si pobrumkávala, premiešala karty, ktoré poznali a aj vyjavili odpovede na moje otázky. No povedz, nie je úžasná, ale teraz fakt, počula si ju, počula si? Odkiaľ by, preboha vedela, že tvoja dcérka bude maturovať, že nemáš prácu a ešte tie veci z tvojho detstva, keby nebola jasnovidka. Poviem ti, mňa ona dostala po prvom sedení a teraz, keď som počula, ako vykladala tebe, som ešte viac presvedčená o jej schopnostiach. No dobre, lacná nie je, zapýta si, ale tak povedz, nie je to hodné všetky prachy sveta, keď ti takto niekto povie, čo ťa čaká, na čo si máš dať pozor, veď uznaj…
Uznala som, pani Gizell ma totiž tiež fascinovala a potom, už v Gabikinom aute precitajúc z toho zvláštneho tranzu späť do reality, som takmer neverila, že sa to naozaj stalo, že mi vyložila budúcnosť a ja že tomu dokonca verím. Čo to bolo za pocit, čo to malo byť za stav mysle, ničomu som nerozumela, no mala som odpoveď a ostatné mi bolo ukradnuté. Predtucha sa potvrdila, mojej rodine skutočne niečo hrozí, nemýlila som sa. Pani Gizell to niekoľkokrát zdôraznila a kľúčovú rolu však vraj v celom zohrávam práve ja. Veď presne tak som to aj cítila. Tajomný dych okultizmu ma vcucol a už ma nepustil. A začnem to riešiť hneď, rozhodla som v momente, Zituška po maturite nepôjde do žiadnej Bratislavy, ako si už roky plánovala, lež ostane pekne doma. Treba predsa vylúčiť rizikové faktory a Bratislava…no, radšej pomlčím. A manžela si už ja postrážim. Ten tiež pokúša osud, keď jazdi tú diaľku denne do práce a späť autom, mohol by pokojne chodiť vlakom, len to by musel o hodinu skôr vstávať. Denne počuť v správach o dopravných nehodách a on si to rúbe ráno aj večer po diaľnici. Ráno ešte ani nie je celkom pri zmysloch a večer zas uťahaný z práce, nie, nie, preberiem to s ním a či sa mu to už bude páčiť alebo nie, bude musieť spolupracovať. Ak mu, pravda, na bezpečnosti a šťastí našej rodiny záleží. Mne sa nemá čo doma, za drezom stať. Najviac som sa prirodzene obávala o Zitušku. Mladé, krásne dievča, podvedomie mi našepkávalo, že práve ona je najviac ohrozená, že rana, ktorá nás má postihnúť by mohla prísť práve cez to nevinné, mladé stvorenie. No ale našťastie, má mamu a tá sa už o všetko postará. A na budúci týždeň zájdem za pani Gizell zas, už sama, Gabika totiž sedem dní nasledujúcich po splne nemá nikam chodiť, jej znamenie sa bude vraj nachádzať v temnom kruhu a to netreba podceňovať. Berie si dokonca na to obdobie dovolenku. Takže pôjdem sama, ale to nie je problém, pani Gizell ma očakáva. Len s peniazmi to budem musieť dajako uhrať, lebo manžel už postrehol, koľko chýba z rodinnej kasičky a kládol otázky. Nebolo inej možnosti, musela som siahnuť na Zituškin účet, ktorý sme pre ňu zriadili, aby mala na štart do školy v Bratislave, to však momentálne aj tak padá, takže si z tých peňazí môžem pokojne požičať. Veď jej to tam vrátim, tie peniaze bude najskôr potrebovať možno na svadbu a dovtedy si ja nájdem prácu, všetko sa vyrieši. Ešte som bola na seba aj pyšná, ako všetko do seba zapadá a ja mám veci neomylne pod kontrolou.
Či bolo správne alebo nie, že som sa napokon manželovi s pani Gizell priznala, tak to som najprv nevedela, no obrovské nadšenie z toho, čo mi zakaždým tá dáma vyveštila a ako sa len všetko do bodky naplnilo ma úplne opilo a ja som nedokázala udržať jazyk za zubami. Pochopíš, až keď to raz aj ty vyskúšaš. Je neskutočná, úžasná, božská bytosť, ktorá pomáha ľuďom. Keby si ju počul. Niekedy mám pocit, že presne vie ešte aj to, na čo myslím. Dúfam, že po tom, čo som ti práve vyrozprávala budeš stáť pri mne, keď Zituške povieme, že nikam nepôjde. Nepustím ju do žiadnej Bratislavy, nikdy by som si neodpustila, keby sa jej niečo stalo. A potom som sa ho ešte pokúsila presvedčiť, že aj on by si mal na seba dávať väčší pozor a budúci týždeň nám prídu namontovať bezpečnostné zámky a mreže na dolné okná. Kde si na to zobrala, pýtal sa vzápätí manžel, no o to sa ty nestaraj, znela moja odpoveď, bezpečnosť mojej rodiny mi je nadovšetko cennejšia. Ak sa niečo stane, potom už bude neskoro nariekať a vyčítať si. Čas sa späť vrátiť nedá, rozumnejšie je problémom predchádzať a to ja práve robím.
Vraj som sa ukrutne zmenila, povedal asi po troch mesiacoch manžel, vraj som posadnutá. Vyhrážal sa, že pôjde za tou bosorkou a vytrasie z nej dušu. Aj naše prachy. Nerozumel ničomu. Sedenia s pani Gizell mi neskutočne pomáhali a on mi už nemusel nič hovoriť. Vedela som ja všetko…bola v tom iná žena. V tesnej blízkosti vášho manžela vidím jednu mladú, krásnu ženu, dávajte si pozor dušička, postrážte si ho trochu, je nebezpečná. Pracuje na tom, aby vám vášho manžela odvábila.
Vtedy akoby do mňa dýku zabodla. Za neho by som bola prv ruku do ohňa vložila a teraz toto. Samo pomyslenie na to, ako by som si bez pani Gizell s týmto celým poradila, bolo zlé. Kedy by som na to prišla a či vôbec. Kto vie ako dlho by ma vodil za nos, kým by sa priznal…blahorečila som Gabike zato, že ma k tej cennej žene vôbec priviedla. Samozrejme, že sa nepriznal. Vraj nemá nikoho. Jediná blízka, krásna žena som pre neho stále ja, avšak práve o mňa si robí najväčšie starosti. Netají, že sa v ostatnom čase trocha viac zblížil s Ingrid, so svojou sekretárkou. Tá má sestru, ktorá podobne dajakej čarodejnici naletela a tak sa s ňou často môj manžel na túto tému baví a ťažká si zakaždým, keď ja pani Gizell navštívim, ale nič viac medzi nimi nie je a nikdy nebude. To mu mám tak veriť. Videla som Ingridku, poznám ja také ženy dobre. Striehnu len na to, keď sa ženáčovi v manželstve priťaží a už aj núkajú svoje utešujúce lono, v ktorom sa mu potom tak dobre trúchli a odkiaľ vyzerá byť svet ružovejší, až napokon na dôvod, kvôli ktorému mu je ťažko, úplne zabudne. Najviac ma však aj tak bolelo to, ako Zituška reagovala na môj zákaz odísť študovať do Bratislavy. Hej, vyslovene som jej to zakázala a ona odišla napriek môjmu zákazu. Čoby odišla, priam zutekala. Jej slová počujem noc čo noc, keď sa prevaľujem z boka na bok a myslím len na to, ako ju ja teraz, takto na diaľku budem vedieť ochrániť. Nenávidím ťa! kričala ešte aj z ulice a tašku, do ktorej napochytre nahádzala pár handier ťahala po zemi za sebou.
Ty si sa úplne zbláznila, však všetky peniaze, čo sme roky sporili pre našu dcéru sú preč! Manžel úplne strácal nad sebou kontrolu, v živote tak nevyčíňal, mala som vážne obavy, že sa neovládne a vykrúti mi krk. Márne som mu vysvetľovala, že to boli najlepšie investované peniaze, lebo vďaka nim a pani Gizell viem o tom, akí ľudia sa nachádzajú v blízkosti môjho dieťaťa a aj manžela. So súcitom mi zakaždým potvrdila, že tá žena sa okolo môjho muža ešte stále omotáva a s tým ani ona ani ja nevieme nič urobiť. Len on sám musí nájsť cestu z tmy späť na svetlo, ku mne. Moje návštevy u nej boli naozaj čoraz častejšie a z peňazí samozrejme rýchlo ubúdalo. Stále som však bola presvedčená, že ich do posledného eura vrátim, aj keď Zituške na svadbu zrejme nebudú tak súrne treba. Keď od nás s plačom utekala, vybehla spoza autobusu a vodič osobáku nestihol zabrzdiť… dievčatko moje najmilšie bude na jednu nohu celý život krívať a to môžeme hovoriť o šťastí. Ale či si takto, postihnutá dakoho nájde… No nechce ma vraj ani vidieť. Iba s manželom sa stretávajú a keď s ním potom ja telefonujem, vyrozpráva mi, ako sa jej v Bratislave darí, ako úspešne študuje a ako ma za všetko odsudzuje. Telefonujeme si, pretože aj on sa odsťahoval, k Ingride. Vraj len na čas, kým ho prejde zlosť a kým si ja uvedomím, čo som spôsobila. Stále ma má rád, no sama musím prísť na to, ako som rozbila celú našu rodinu a za akú cenu. On už nemá síl…tak dovtedy bude u nej. Ja to však už dávno viem od pani Gizell, že sa vráti. Už čoskoro. Aj Zituška mi odpustí. To najhoršie máme vraj už za sebou, lebo vďaka mojej snahe bolo jedno kolosálne nešťastie napokon od našej rodiny odvrátené. Čo by sa bolo stalo, nebyť našej spolupráce, vraj nech radšej ani nechcem vedieť. A ja jej verím. A v duši mám konečne pokoj. Možno keď sa mi vrátia, prestanem k nej chodiť.

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *