Ospievaná Saša

2Zaraďoval svoju dcéru do výnimočných kategórií, s otcovskou pýchou v hlase vravieval, že sa u nej neobyčajným spôsobom snúbi krása s inteligenciou a že to dievča, má skrátka, pred sebou skvelú budúcnosť. Kolegovia sa pri tých rečiach veľavýznamne štuchali lakťami a usmievali sa na seba, lebo Saša, Vlastova dcéra bolo obyčajné dievča v puberte s krikľavo namaľovaným očami, ktoré sa občas zabúdalo pozdraviť, keď prišlo za otcom do roboty. Pekná žaba, o to pokoj, iba dosť nafúkaná. Keď sa nedostane na herectvo, tak potom medicína, vravieval Vlasto.

Len aby ťa neprekvapila nejako ináč, také dievčence si zvyknú postaviť hlavu, ale Vlasto sa nedal, moja dcéra má slušnú výchovu a je iná, ako jej vrstovníčky. Pomysleli si, nech teda žije v ilúziách, ako zvyknú slepí a hluchí rodičia. Keď ju prijali na gymnázium, považoval to za víťazstvo a bol až smiešny, ako sa hrdil niečím takým normálnym. Ba dokonca nepripustil, že by mala mať nejakého chlapca, hoci iným sa pošťastilo vidieť ju v kadejakých, jej veku neprimeraných partiách.
A príčinu náhlej skleslosti tajil. Zahundral iba, nič vážne, keď mu prišlo odpovedať na konkrétnu otázku. Ale nič sa neutají. Ústavom sa to roznieslo ako blesk. Vlastova dcéra zdrhla. Mnohí mladí sa tak pobrali. Možno iba z túžby po novom, nepoznanom, ale mnohí aj za vidinou vysneného, bezprácneho blahobytu. Zmizla skoro po maturite, pred prijímačkami na školy, ktoré jej otec vybral, iba stroho napísala, idem za Braňom. Je to moja láska, s ktorou by ste vy nikdy nesúhlasili, lebo je iba vyučený murár. Nemusíte sa o mňa báť! Vo svete sa celkom určite uchytíme, tam sú iné možnosti, ako doma! Ledva čo mala osemnásť a z praktických vecí vedela iba to, že jej slušia tesné pulóvriky a pekne namaľované oči.
Vlasto sa najprv zastrájal, že musí za ňou vycestovať, že ju celkom určite musí dotiahnuť domov. Že sa dala obalamutiť nejakým idiotom. Potom si to s cestou do Dublinu rozmyslel a o svojej dcére dosť mlčal. Ale potom znovu vyšiel akoby s naspamäť naučenými citátmi zo Sašiných mailov, ako je tam skvele, že sa vydala a robí tam manekýnku, veď človek sa nemá čo čudovať, s jej zjavom sa musela takto uchytiť. Uvidíte, keď sa zdokonalí v reči, celkom iste sa dostane aj k filmu, že sa už zoznámila s nejakými režisérmi, ozaj, musím priniesť nejaké fotky, keby ste videli jej oblečenie a zariadenie tej vily, v ktorej žijú, no úžas! No, pomysleli si jeho poslucháči. Veď ledva zmaturovala, čo už tam môže robiť! Pomocníčku v kuchyni, alebo nejakú… To je taký chlap, večne zahľadený do snov, ani Sašin útek ho nepristavil na pevnej zemi, ďalej sníva… Taký snob, mysleli si kolegovia.

Saša si obliekla lacné výstrelky módy z lacných obchodov, hoci si predstavila, že nad týmto outfitom by baby doma nehíkali, takých vecí sú vraj aj doma plné obchody. Toho si napokon nevšimne ani Braňo, manžel. On si ju totiž vôbec nevšíma, iba ak ju udrie, keď mu nechce dať peniaze. Aj z toho posledného miesta odišiel, ktoré mu pomohli zohnať jej známi, krajania. Jednoducho odišiel, lebo sa mu nechce robiť, kto by vraj vydržal takú drinu! Pravda, lepšie je mu vyvaľovať sa na gauči, ktorý ešte nie je ani splatený a pýtať od nej peniaze. A tie jej tiež nepadajú do lona len tak! Doma by si nikdy nepomyslela, čo všetko sa bude musieť naučiť robiť. Upratovačku v podradnom hoteli, pomocníčku v kuchyni veľkej reštaurácie a ešte aká bola šťastná, že také miesta zohnala. Už sa takto potĺka celých päť rokov. Najprv s Braňom žili len tak, potom sa zobrali už len kvôli nejakému pocitu istoty na tom ona nástojila a vôbec… Pocit istoty skoro odišiel. Braňo je grobian a lenivý a miluje vlastne iba fľašu a do ich bytu si dovedie aj cudzie ženy a ona to musí strpieť, lebo sa jej vyhráža, že ju zabije! Urobila si nejaké kurzy na počítače a keď už mala vo výhľade miesto v jednej slušnej firme, teraz jej lekár potvrdil, že je tehotná. Najradšej by sa rozbehla domov a tam sa niekomu vyrevala na pleciach. Ale komu, keď otec tak vie, že si tu senzačne žije, veď sa tých historiek niečo navymýšľala, že má pred sebou skvelú budúcnosť, že Braňo je skrátka skvelý, výborne zarába, že už čoskoro pôjdu z bytu v činžiaku do vlastného domu, že tu majú výborných priateľov. Rodičovské prípadné návštevy, ktorými sa stále vyhrážajú, odkladá malými klamstvami.
Priatelia! Pravdaže. Sú nejakí známi spomedzi krajanov, prípadne Čechov a Poliakov. Ale inak! Niekedy má pocit, že domorodci na ňu pozerajú ako na prašivú, skrátka ako na čosi menej. Nikdy zatiaľ ju nevpustili medzi seba. A doma bol ocko niekto a tým pádom aj ona bola niekto. Veď mala ísť študovať na vysokú školu. Niekedy sa jej tak zacnie za obyčajným našským chlebom, takým ešte teplým natrieť ho masťou a nakrájať cibuľu. Cíti tú chuť už takmer na jazyku a slzy jej vbehnú do očí, čo všetko pre ňu ten mastný chlieb predstavuje a to niežeby ho ona doma extrémne milovala. Podíde ku skrinke a opäť si naleje. Tretí? Piaty? Nech to čert berie, keď si vypije, aspoň nemá dušu vtesnanú v takom malinkom kufríku a človek si dokáže predstaviť, čo sa mu len zachce! Na to je dobrý alkohol. Teraz by nemala, keď sa má to malé narodiť, to ona vie, ale…
Začula kľúč vo dverách, Braňo zaklial vo svojej rodnej reči a kopol do čohosi pri dverách. Zasa bude asi na mol a bude nadávať na celý svet a odnesie si to ona. Najmä ak mu povie, že to miesto vo firme sotva dostane, lebo čakajú dieťa a že vôbec, bude sa musieť aj on začať obracať, nájsť si robotu, aby mali z čoho žiť a splácať pôžičky, keď ona bude musieť ostať doma! Alebo… Radšej mu to ešte dnes nepovie, nemá dobrú náladu a ktovie, akoby zareagoval a vôbec… Mechanicky si naliala ďalší pohár. S úľubou sa premerala v zrkadle. Vyzerá namôjpravdu stále výborne. Musí sa dať zasa urobiť nejaké farebné fotografie v ateliéri, nie iba také cez mail, nech má otec čo v ústave ukazovať. Braňovi o tehotenstve ešte dnes nepovie. Ozval sa zvonček. Kým vyšla z kúpeľne, stihol otvoriť Braňo. Vo dverách nejakí jeho kumpáni so ženami a fľašami. Čo zízaš, zrúkol na ňu, obslúž dámy a pánov a prines niečo pod zub, ale také, aby som ti to nemusel hodiť o zem, ako minule.
Niekedy človeka pochytí taká beznádej. Aj Sašu v tejto chvíli bodla ako osa a ona zúfalo zatúžila zavrieť oči a otvoriť ich niekde inde. Vystúpiť z výťahu a zazvoniť doma, alebo, ešte lepšie, otvoriť si vlastnými kľúčmi. Otvorila oči, mala už dosť vypité a zvrieskla na svojho muža, kašlem na vás, obslúžte sa sami a plesla dverami na spálni. Dávno ju tak nezmlátil, ako toho večera. Kopol ju do brucha až skríkla, to nie, čakám dieťa a on sa iba surovo zarehotal, s kým, ty fľandra?!

Denisko je zlatý. Rastie ako z vody. Bľaboce už tou cudzou rečou. Saša si niekedy aj povie, že ho bude učiť rodnej reči, ale potom to nechá tak. Načo mu to bude?! Keď sa narodil a bol to syn a ona tak učinila zadosť Braňovej márnomyseľnosti, zazdalo sa jej, že sa zmení. Že budú žiť ináč. Nastúpil aj do novej roboty. Ale kdeže tam strpia flákačov a alkoholikov! Vyhodili ho. A bolo to teda veľmi ťažké! Ale dostali sa z toho, lebo ona už pracuje a malý chodí do škôlky. Pravda, nie je to miesto v takej dobrej firme. Ale aspoň má malého a nie je už tak sama. Pomôže jej aj pohárik, dva, tri. Tak trošku privykla na alkohol. Keď niet v celom okolitom svete oporného bodu a syn je na to ešte slabý. Chvíľkové opory by sa našli, na večer, či dva, aj to už skúsila, ale to nie je žiadne vyslobodenie. Keby aspoň otcovi a mame mohla napísať, ako jej je ťažko chvíľami. Aj teraz zájde so synom do takej luxusnej štvrte viliek a tam syna odfotografuje a pošle domov, že to je tá ich nová vila. Otec si hrozne potrpí na lesk, vie si predstaviť, ako sa s ňou všade chváli. Dvakrát s ním už bola doma, bez Braňa. Že sa nemôže uvoľniť z roboty, kamuflovala. Ale mami, načo by ste sa trepali, veď my zasa prídeme!
Uložila malého a naliala si. Spomenula si na spolužiaka, ktorý bol vtedy veľmi do nej, posielal jej také smiešne smsky. A čo! Skúsi mu napísať. Len tak, Nech sa niečo deje. A čo, možno je ešte voľný. Človek, keď mu je ťažko, dokáže povyvádzať kadejaké bláznovstvá.

S tým chlapcom z gymnázia si začala vymieňať maily. A ten blázon je napísal, že dá špeciálne pre ňu upiecť bochníky voňavého chleba, aby sa ho mohla najesť dosýta. Usmievala sa, keď to čítala. Veď sa už rozhodla. Vráti sa domov. Braňovi o tom pravdaže ani muk! Bude utekať, ako opačnou cestou utekala pred desiatimi rokmi pred otcovými plánmi s jej životom. Problémy s návratom vari nebudú hrozné. Nech sa už konečne niečo deje! Umára ju tento jej nevydarený, jednotvárny život. Nech Braňa a celú tú voľakedajšiu lásku čert berie. Ona končí a skúsi zasa niečo iné. A chalan z gympla?! Taký blázon. Stále na neoženil a tie maily! Skrátka, akoby bol z nej stále hotový, napriek tomu, že má dieťa. Že sa teší na oboch. A že prácu jej nájde. Nno, veď sa uvidí…

Tak mi nalej! Milan, ten chalan z gympla čudne na ňu pozrel. Už máš dosť! Veľkopansky rozhodila rukami. Vari mi nebudeš prikazovať?! Mám chuť a hotovo! Čo ti je ľúto takejto žbrndy?! Tam som pila inakšie pijatiky! Vstala, trošku sa zapotácala a naliala si sama. Vie, čo bude teraz nasledovať. Milan spustí, že je doma už osem mesiacov, že jej vyhliadol, ba vlastne vybavil už tri miesta a do žiadneho sa jej nechce, že už ju mohlo prejsť opojenie z návratu, že už treba pristáť na pevnej zemi, že by sa mala dať rozviesť a že by sa mohli zobrať a začať normálne žiť, že by už mala prestať s takými historkami, čo všetko úžasné tam zažila, veď sa predsa rozhodla vrátiť! Teda pristáť na pevnej zemi. Jemu sa to ľahko povie. Otec jej sotva dovolí rozviesť sa, lebo mu navravela, že Braňo má akcie v nejakej ropnej spoločnosti a teda žije v ilúzii, že pošle Saše ťažké peniaze a že z nej bude milionárka. Predsa nemôže konať proti otcovej vôli. Starajú sa jej o malého a ako skvele! Všetko na svete mu dožičia. Otec sa už teraz rozhodol, že malý bude právnikom. No prosím! Tak čo ona môže? Milan by mal byť rád, že sa vrátila a nie mudrovať o živote. Otec by aj tak sotva súhlasil, aby sa za neho vydala. Obyčajný remeselník na živnosť. Nemôže veľmi vyskakovať. A ona že má ísť robiť? Dosť sa nadrela tam vo svete! Otec jej dá, keď potrebuje. Milan napokon tiež, ale frfle. Vraj každý sa má prikryť takou perinou, na akú mu vystačí. Ľudové múdrosti! Taký škrob, žiadna veľkorysosť. To je jasné, ona, Saša, potrebuje peniaze. Robiť dojem. Každý je v tom, že keď sa vrátila, je v balíku! Ohlupuje niekdajšie kamarátky historkami o účinkovaní v reklamných filmoch a že bol iba krôčik k hranému. Ale ona dala prednosť domovu. Chlebu s masťou, ale už sa ho prejedla. Hm… Ten Milan… Mohla by urobiť lepšiu partiu. Ale robiť za pár šupiek nepôjde. Nech sa o ňu starajú. Ocko i on.

Viete, ona je také precitlivelé žieňa, teraz nemôžem chcieť, aby išla hneď niekam robiť. Tam privykla na iné pomery, mala slúžku a tak, to by bol pre ňu šok! Jej muž je akcionár a stále chce, aby sa k nemu vrátila, veľmi mu na nej a dieťati záleží, no ale miešajte sa do rozporov v manželstve. A Saška je taká, chce všetko, alebo nič! Zopárkrát zať pretiahol obchodné rokovania a ona sa urazila, sadla na lietadlo a je tu! Potrebuje sa aklimatizovať, treba s ňou jemne, nie zrazu pristáť na tvrdej zemi. A čo má takú čudnú ešte študentskú známosť, no kde by to pre ňu bolo! So Saškou treba jemne, vravíme si so ženou, usilujeme sa, aby jej nič nechýbalo, ani malému, ktorý je milý, talentovaný, no z toho bude niečo!
A kolegovia sa pri tých rečiach štuchajú lakťami a vymieňajú si významné pohľady ako pred rokmi. Jeden z nich predsa ospevovanú Sašu včera videl v bare totálne opitú a myslel si, no, ani sa nemusela vracať domov.

Hilda Gábrišová

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *