Neskorá materinská láska

Pipka bola chutná a hlúpa. Vybrala cédéčko s hlučnou, divokou muzikou, chvíľku sa pohupovala v bokoch, veľké fialové kruhy v ušiach sa jej natriasali proti rytmu a potom zazívala, neponúkneš ma dačím?

22

Jakub v kresle skoro zaspal. Od rána sám seba zahŕňal predsavzatiami, že dnes si dá pokoj. Jednak preto, že včera tá stará ježibaba pod ním zasa tĺkla zmetákom do plafónu a vlastne aj jemu samému sa žiadalo kvapku vypnúť. Ale potom sa zjavil Jožo, že na pivo a tak sa zdvihol, smädilo ho tak či onak. A v pivárni si k nim prisadli dve pipky, jedna krajšia ako druhá a už sa v tom viezol znovu. Automatika, že tú krajšiu pozval k sebe.
A teraz svoju iniciatívu ľutoval. Pivá ho uspávali a pipka mu začínala ísť na nervy. Zvodne sa poukladala na jeho váľandu, túto pózu iste odkukala z nejakého filmu a dlho ju trénovala. Keby to bola moja dcéra, pomyslel si Jakub, prizabijem ju! Zamak hrdosti. Zaplatí jej dva koňaky a dve koly, lebo že jej je pivo horké, ponúkne ju marlborkou a prehodí zopár slov. Keby aspoň naoko začala robiť nejaké cavyky, keď povedal celkom stručne, ideme ku mne. Nie! Ona sa iba usmiala, pokrčila plecami a že pre mňa za mňa! A teraz z tej váľandy vysiela nedočkavé pohľady. Veď by mohol byť nejaký sexuálny maniak! Alebo vrah! Nebojí sa to dievča?! Keby to bola jeho dcéra, prizabije ju za nedostatok hrdosti. Koľko môže mať táto? Osemnásť? Devätnásť?
Jeho Dorka má štyri. Štyri preč. Z toho ju nevidel vyše roka. Zuzana zakaždým robila cirkus, keď mu ju mala dať, tak sa vykašľal na celý styk so svojou maloletou dcérou. Raz ju síce zabudol pred krčmou, na ulici spala v kočíku, ale to bolo ešte pred rozvodom. Dohodli sa. On nebude namietať voči rozvodu a ona nespomenie tú nepríjemnosť. Beštia! Dostala ho. Vari si si nemyslel, že ti zverím decko?! Dôjdu ti peniaze a ty ho vymeníš za dve pivá!
No tak dobre. Povedal si, že sa nebude natískať ani Zuzane, ani malej. Na alimenty dal v banke trvalý príkaz, aby na ne nezabudol. To zas on teda nie, aby takúto povinnosť zanedbal. Ale ak by jeho malá mala dorásť do takých mravov, ako táto dievčina, prizabije ju. Odspodu to buchlo, pipku takmer vyhodilo z váľandy. Celá sa preľakla. Jakub sa začal smiať. Neboj, sa, to iba podomnou vyčíňa jedna stará ježibaba, keď sa jej zdá príliš hlasná muzika. Neviem, prečo sa také exempláre neuložia v starobinci. Ale počul som, že vykladá karty. Mohla by ti vyveštiť. Pipku táto myšlienka zaujala, dokonca sa posadila. Teraz hneď? Neblázni! Ježibaba by sa zjašila. A pomkni sa na tom pelechu! Azda tu nemieni trčať do rána, to by teda nezvládol, radšej jej zavolá taxík. Za svet si nevedel spomenúť, ako sa tá dievčinka volá, s menami mal vždy problémy. Budem ťa volať Žabka, dobre? Nedočkavo prikývla. Božemôj, stále častejšie mu tieto tínedžerky idú na nervy. Že sa dal tým Jožom vytiahnuť na pivo.
Ty ma fakt ničím neponúkneš?
Búchanie odspodu sa ozvalo znova. Otrávene vzdychol a stíšil muziku. Pipka sa ozvala, ja by som tú ženskú niečím praštila!
Jakub pocítil neodolateľnú chuť vychovávať. Čo si to tá pipka dovoľuje? On má nárok zúriť, ale ona… Je to stará pani a chce spať a my ju rušíme. Pipka naňho nechápavo pozrela. Čo tak zrazu otočil?! A čo si vlastne o sebe myslí?! Starý oný jeden, iste má už dobre vyše tridsať! Pipka sa naštvala a náhlivo sa začala obliekať. Ona sa nedá vychovávať ani doma, nieto ešte… Tento tu musí veľmi pekne poprosiť, aby bola k nemu milá!
Kútikom oka zahliadla, že pokojne ostal na váľande. Už bola oblečená, už bola pri dverách, už bola medzi dverami a on stále nič! Cupitala dolu schodmi. To by bola psina, keby zazvonila tej starej, aby jej vyveštila.
Aj tak dobre, pomyslel si Jakub, keď pipka vypadla. Ani nemusel cvakať za taxík. Človeku sa zíde voľno!

Šéfinko by iste začal ráno s kázňou. Donedávna sa stále oháňal novými vetrami, keď Jakub meškal do roboty. Vždy si vravel, kašlem mu na jeho prémie, nech sa s nimi zadrhne, tých pár eur! V poslednom čase sa oháňal ešte aj nezamestnanosťou. Bol trápny. Jakub sa nenamáhal odpovedať. Aj tak by mu neveril, že spal od desiatej večer a sám.
Vytiahol cigaretu a šéfinko by ho donedávna už aj hnal. Že ešte nič neurobil a už začína s fajčením! Takého idiotského šéfa mu bol čert dlžen, myslel si. Keď bol v lete u matky, tak ho nahovárala, nech ostane, že sa tam iste uplatní, môžbyť aj u nej. Ale Jakub si to zrátal. Veď videl, ako sa tam všetci štvú za prachmi. Žiadny pohov! Zakiaľ existuje táto inštitúcia a v nej aj Jakubova stolička a tamten za dverami otravuje v znesiteľných medziach, bol by blázon hľadať šťastie inde. Matka sa na neho vykašľala, keď mal desať, vlastne sa ani nevedelo, kde vegetuje a starkí brali na neho nejakú podporu. Srdcervúce historky o tom, ako sa pretĺka niekde na Novom Zélande, ako drie v ústave pre nevyliečiteľne chorých, tým ho kŕmili starkí, hoci on vedel, že sa vôbec neozýva. Prestal na ňu myslieť. A bohvie, čo na tom bolo pravdy. To už bol Jakub ženatý, keď zrazu prišlo písmočko a nielen také hocijaké, hneď za ním päťsto dolárov. Drahá mamička, ktorá mala celý život smolu, prekliatu smolu, ani len toho otca pre syna nezohnala. Písmočko, pekne aj so spiatočnou adresou. Len pár sto kilometrov na západ. Synček môj, iste si už veľký, azda sa na mňa ani nepamätáš! Vďaka bohu za doláriky, inak s ním nič nepohlo. A že kedykoľvek si vítaný! A čože?! Napísať jej o strastiplnom detstve, o preťažkých dňoch, týždňoch a mesiacoch, keď umierali starkí s jej menom na perách?! Napísať jej, že drahá mamička, žije sa mi ťažko, tvoja pomoc prišla v pravej chvíli, teda tá finančná injekcia a že môže byť aj častejšia. Nech si nemyslí, že si pokoj vlastného svedomia vykúpi za päť stovák dolárikov. Napokon môžu byť aj eurá, keď už žije v Nemecku. Ale pravidelne. Výživné na ženatého syna! Že kvôli financiám nemohol ani vysokú vyštudovať a ako veľmi chcel. Nebude jej vešať na nos, že ho vyliali vo štvrtom ročníku, ktorý už opakoval a neurobil skúšku ani na dekanský termín. Že oženil som sa, mamička, keď starkí umreli, cítil som sa veľmi osamelý a o tebe ani chýru. Zuzanka je skvelé dievča, iste by si ju mala rada. To sa už bíjavali a Zuzana sa vyhrážala rozvodom. Tak takéto kvetnaté slová poslal mamičke do sveta.
A padli na úrodnú pôdu! Jakub to mal dobre premyslené, matkin pocit viny treba živiť. Štyri stovky eur mesačne, syn môj zatiaľ, keď sa mi bude vodiť lepšie, aj renta narastie, urobila som sa sama pre seba, mám malý penzión, všetky úspory išli tam a to vieš, podnikanie je klzká pôda. Štyri stovky! Slušné! Drahé šéfstvo, môžete sa vypchať s nejakými drobnými akože prémií. Áno, mamička, pomôže mi to, pravdaže, hoci, auto sa za to kúpiť nedá, vieš a teraz keď sa nám narodila malá Dorka, zišlo by sa, mohli by sme chodiť na výlety! Tak dobre, povedala mamička, to už boli na skype, to auto, ako oneskorený svadobný dar, tak si vyber tam u vás, pravda, nie nejaké príliš luxusné. Skvelá mamička!
Zuzana povedala, že sa môže dať vypchať aj so svojím výživným od mamičky, aj s autom, aj s mamičkou, ktorá bola schopná zmiznúť a nechať decko starým rodičom a po celé roky oň nezavadiť ani slovkom. Čo len na tej Zuzane kedy videl?! Síce pekná, ale primitívna, až to bolí, zadok si môže vláčiť v takom aute, keby chcela, ale ona si postavila tú svoju hlúpu hlavu! Ako keby sa nikomu nestalo, že zabudne decko pred krčmou! Áno, stopäťdesiat eur mesačne, to na maličké dieťa bohato stačí. Ak bude Zuzana dobrá, môže dostať viac. Ale Zuzana je zlá, Zuzana je hlúpa, tak nech sa obracia, ako vie!
Načo mamičku unúvať rečami o rozvode, ešte by sa mohla trápiť. Poslala síce malej peknú výbavičku, ale on sa nebude Zuzane prosiť, aby to prijala! Baby v robote sa išli za tým potrhať, cítil sa ako Mikuláš. A mamička zvýšila gážu na šesť stovák, asi ten jej biznis ide!
Á, drahý šéfinko! Je tu nový, po starom vyhral konkurz a rád by tu zavádzal novoty, vraj také odkukané z firiem na západe. No ale on si nebude skrývať cigaretu ako nejaký pubertiak, aj keď tamten mal stále nejaké reči. Ale prišlo k obratu. Šéfinko sa dopočul. Že vraj vaša mamička vedie nejaký penziónik a my s manželkou a dcérou sa chystáme práve tým smerom, reku, či by ste sa jej nespýtali, či by sa nedalo… Hahá, zasmial sa v duchu Jakub – a už je vtáčik v klietke. Spýtam sa, pravdaže! Matka to musí zariadiť. A bude definitívny koniec šéfinkovmu rozdrapovaniu.
Ďakujem vopred, ste veľmi láskavý, kolega! A úctivo vycúval z miestnosti.
No čo by mamička neurobila pre synčeka. Ubytovať rodinku jeho šéfa. Pravdaže, zlato! A ozaj, penzión šliape, budem ti posielať na účet tisícku! No uznajte! Niet nad láskavú a chápavú mamičku. Ešteže jej ani nenapadne, aby sa prišla pozrieť do svojej domoviny. O tom fakt nikdy nepadlo ani slovo.
Zavolá Jožovi, pozve ho na večeru. Niekam na slušné miesto. Zažiadalo sa mu dobrého jedla.

Stará ježibaba je zasa vyvalená na balkóne, tej naozaj nič neujde, to sa jej potom ľahko karty vykladajú. Začul, že sa k nej nanosil nejaký prezretý syn. Jakuba pletky v dome nebavia, ľudí ani nepozná, veď tu žije necelé dva roky. Potreboval sa po rozvode niekde zložiť. To už fungovali mamičkine finančné injekcie, s bytom nebol problém, kamoš povedal kamošovi a ten zas… každý vie, ako to chodí. Ľudia tu na neho dosť zazerajú, závidia, že si dakto žije lepšie a bezstarostnejšie ako oni. Bude sa musieť poobzerať po nejakej lepšej štvrti. Ešteže matku asi stále trápi pocit viny za jeho zbabrané detstvo a mladosť, kto by to do nej povedal! A títo ľudkovia mu potom závidia.
Aj teraz. Odomyká a potom vlastne nasilu počuje, ako v byte naproti častuje to pôvabné stvorenie svojho nemožného uštvaného chlapa kvôli večnej drine a večnému nedostatku peňazí, len sa pozri na suseda, ktorá sa za neho vydá, tá si bude ináč žiť!
Jakub sa uškrnie. Mal by ju zoznámiť s jeho ex, so Zuzanou. Ale už nemá kedy počúvať. Trošku si zdriemne a večer s Jožom vyrazia.

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *