Nadýchnuť sa čistého

woman-570883Jakub vošiel do bytu a s úľavou zistil, že je prázdny. Niežeby ho dnes postretlo dačo nepredvídané, neočakávané, v duchu s tým bol uzrozumený už dlhšie, so Zorou o tejto alternatíve diskutovali, ale predsa bol rád, že teraz nie je doma. Aj v dobrom manželstve sú situácie, ktoré si chce človek prebrať najprv sám so sebou.

Nazrel do chladničky, ktorá bola dosť vymetená, odkedy má Zora svoju firmu, domácnosť už nefunguje tak spoľahlivo, ako predtým, ale nemá jej to za zlé. Chce sa presadiť, chce čosi dokázať predovšetkým sama sebe a to je úplne v poriadku. Nie je ješitný. Napokon jedno pivo vylovil.

Nalial si a hltavo sa napil. Je rád, že je v byte sám, všetko si musí nechať prejsť hlavou. Nenastal koniec sveta, napokon, ani veľká tragédia sa neodohrala, všetko sa utrasie, za odborníka ho našťastie považujú aj iní, on sa zaradí, nebude skákať z okna. Je pravda, že sa cíti, ako keď v detstve dostal nezaslúžené zaucho. Dalo sa to čakať, že ho odvolajú, hoci v kútiku duše sa predsa len nádejal, že vo Vaškovi driemu aspoň zbytky charakteru. Poznajú sa roky, kadečo spolu preskákali a pravdaže, pred časom sa mu nesnívalo, že Vaškov podpis bude svietiť na jeho odvolacom dekréte. Pocit nezaslúženého zaucha nemá preto, žeby sa sám cítil neodvolateľný. Ale je to jednoducho výsmech, že tam tróni jeho podpis.

Pravdaže sa drahý Václav neunúval osobne. Na špinavú robotu má svoj štáb. A Jakub sám by radšej z toho okna skočil, ako by sa mal k nemu dobýjať, aby stratil slovko za seba. Veď napokon, neprepustili ho, iba odvolali. A ponúkli miesto administratívnej pracovníčky. Jakub sa uškrnul. Dámy na tenise vravievali, že má schopné nohy, na muža až nevídane dobré. Napokon, aj kávu varí obstojnú. Drahý Václav ju neraz pil na jeho chate. Žeby tieto kvalifikačné predpoklady zavážili pri ponuke na toto miesto?

Nebude tajiť sám pred sebou. Urazilo ho to! Ponížilo! Keby drahého Václava nemal kompletne prečítaného, asi by napriek všetkým fámam, ktoré ho predchádzali, chcel veriť, že ide o človeka aspoň čiastočne kompetentného. Ľudia, ktorí ho nepoznajú, môžu aspoň začas prechovávať nádej. Ale Jakub nie. Pokiaľ ide o drahého Václava, vylúčené!

X X X

Jakub má taký dar od Boha, zdedil ho iste po nebohom otcovi, že nech sa pustí do akejkoľvek roboty, dokáže ju ovládnuť a zvládnuť. Neučil sa ani murárčinu, ani stolárčinu, ale keď si predsavzal, že si chatu zbúcha vlastnými rukami, nedovolil si ani na chvíľu, na rozdiel od jeho ženy, pochybovať, že to nedokáže. Občas si pravdaže pribral pomocníkov, najmä keď sa Zore videlo, že realizácia trvá pridlho, ale idea bola jeho, aj odborný dohľad, nikto nesmel nič odfláknuť. Napokon, kde by aj zobrali peniaze na exkluzívnu montovanú chatu. A on chce, aby mala punc exkluzívnosti. Profesionálne vykonaná robota, chatový nábytok na mieru a podľa vlastnej fantázie. Bol pyšný na svoje dielo. Nemal pocit víkendovej a dovolenkovej driny, skôr príjemnej relaxácie.

Dohotovoval okenice, keď sa na susednom pozemku zjavili noví susedia. Oni dvaja so Zorou platili za družných ľudí. Pozval nových susedov na kávu, počastoval pohárikom slivovice. Áno, aj oni plánujú čosi postaviť. Vy to tu máte ale krásne, to muselo zhltnúť ťažké peniaze! Čože?! To všetko vy, vlastnými rukami? Aách, to by si ty veru nedokázal, zapichol sa prísny pohľad novej susedy na muža. Aále no, skromne sa bránil muž, ale tá slivovica píše, má parádnu retiazku, odvádzal pozornosť, ale žena sa nedala, to je tak všetko, čo ťa v živote zaujíma, retiazka na slivovici, keby mňa nebolo, ani k tomuto pozemku neprídeme, všetko som musela ja vybehať, zariadiť!

Môžem ešte naliať? Jakub pochopil, že téma je prihorúca na zoznamovací rozhovor. Václavovi slivovica naozaj chutila, stiahol niekoľko pohárikov a nadchýnal sa tým, že mu samo nebo zoslalo takých skvelých susedov. V paneláku také šťastie nemá. A začal dopodrobna rozoberať svoje susedské spory, až ho pribrzdila jeho žena, je čas ísť, zdržiavame!

Vlastne sú celkom sympatickí, aj keď on mi pripadá dosť zakomplexovaný, zakríknutý, napriek tomu, že mal toľko rečí, povedala Zora po ich odchode.

X X X

Jakub je skrátka činorodý človek. Keď susedom navozili materiál, sám sa Václavovi ponúkol. Čo budeš platiť drahých majstrov? Veď on mu môže sám s mnohým pomôcť, ich chata je už vyčačkaná a nechce sa mu len tak povaľovať, vnucovať sa pravda nechce, iba dáva taký návrh.

A ten bol veru s vďakou prijatý. Nebolo treba dlho dumať nad tým, kto v tejto rodine nosí nohavice. Edita, najprv šéfka, potom spolumajiteľka vychyteného krajčírskeho salónu, klientela zo spoločenskej špičky, manželky politikov, umelkyne atakďalej, konexií nepochybne milión, hoci sa nimi nevystatovala. Václav, taký ťuťmáčik, ktorý ožíval pri poháriku. Teda nie žeby bol alkoholik, to nie, ale príležitostne dychtivo siahal po poháriku, akoby chcel uvoľniť násilím zadržiavanú energiu. Alebo sa to človeku vtedy iba zdalo? No bol aj dosť lenivý. Jakub ho musel často poháňať, akoby sa nestavala jeho, Václavova chata. A nie raz ich prenocovali.

Zora bola prvá, ktorej takéto až nadmieru blízke susedské vzťahy začali ísť na nervy. Nepustili sme si ich priveľmi pod kožu?! Ty celý deň u nich drieš a ja tu musím počúvať pletky zo života Editiných klientiek a on?! No on skrátka intelektom nesrší!

No dobre! A ako chceš z toho vycúvať? Mne naozaj neprekáža, že mu pomáham. Lenivé telo po týždni potrebuje dostať zabrať! A naše decká sa tu majú s kým hrať. Neohŕňaj nos. Aj keď Vašek, ako vravíš, intelektom nesrší, v jadre to nie je zlý človek. Áno, slušní ľudia bez príčiny necúvajú. A vlastne aj Jakub cítil, že musia zrýchliť tempo, povedal Edite, ktorých pomocníkov z dediny treba osloviť, aby susedia čo najskôr mohli spávať pod svojou strechou.

Večerných divočín mal už aj vlastne plné zuby, veď skúste okríknuť cudzie decká, keď ich rodičia sú viditeľne spokojní, ako sa dobre zabávajú. Edita mala pocit, že sa musia nejako revanšovať a sľúbila Zore, že jej v salóne ušijú prekrásnu toaletu. Pravda, akosi k tomu neprišlo. Asi preto, že druhýkrát svoju ponuku nezopakovala. Veď čo na tom, Zora mala aj tak najradšej konfekciu.

O duševnom svete Václava sa toho Jakub veľa nedozvedel. Pri chlapskej robote sa rozprávali chlapské vtipy a kým prebrali futbal…Keď bola reč o literatúre úplnou náhodou, zasmial sa, on vždy najradšej čítal vkladné knižky! Tento človek so stredným všeobecným vzdelaním a dosť ľavými rukami robil akéhosi nenápadného úradníčka v nenápadnom podničku. Jeho koníčkom bolo nadávať na nadriadených. Za bývalého režimu to boli komunistickí tupci a teraz zasa inak onálepkovaní tupci.

Jakub oslavoval na chate päťdesiatku, pozval pár priateľov a pravdaže nemohli ignorovať susedov. Jakubov priateľ, dosť veľký exhibicionista, sa v debate dosť vyžíval vo Václavovej obmedzenej duševnej kapacite. Bolo to skutočne dosť divoké!

No ale skúste z toho vycúvať.

X X X

Bolo že to smiechu, keď sa susedia stretli na Silvestra v pamätnom roku osemdesiatomdeviatom. Václav sa išiel popučiť, keď sa dozvedel, že Jakub so Zorou mrzli na námestí. Vy ste ale somári! My s Editkou pekne doma v teplúčku, pri varenom vínku! Ani párom koní by ma tam nikto nedotiahol.

Veď áno. Bolo treba počkať, ako sa to vyvinie. Lenže Jakub vtedy išiel so svojou intelektuálnou kožou na trh dúfajúc, že konečne prišiel termín, keď sloboda ducha vystúpi z kúta a nebude o sebe dávať vedieť iba v súkromných priestoroch. Kožu na trh ale neniesol v prvej línii. Nie zo zbabelosti a nebál sa ani zodpovednosti. Poznal ale svoje limity a vedel, že mu chýba úderná rozhodnosť. Poradiť vedel. Ale nedisponoval danosťami, ktoré sú potrebné, ak chce človek niekoho strhnúť za sebou. Jeden čas bol aj poradcom, ale potom sa vrátil ku svojej profesii. Drahý Václav ešte stále sedel za pecou, nadával a podozrieval, teraz už na širšie politické spektrum. Vyletel hore ozaj nedávno. Musel natrafiť na vplyvnú a prajnú politickú dušu.

Pokiaľ ide o chatové susedské spolunažívanie, Jakub so Zorou nemuseli vyvíjať žiadnu iniciatívu, aby vycúvali zo vzťahu. Stalo sa to ráznym rezom, zo strany susedov. Názory na súčasnosť sa totiž odlišovali až diametrálne. Napokon, už sa tam tak často ani nevyskytovali, Václav vstúpil do stredne veľkej politiky, ale aj tá pýta svoj čas. Odrastené deti na chatu chodiť odmietali, napokon, aj Jakubove. Edita, ktorá ktovie prečo prestala odpovedať na pozdrav, sa tam začala zjavovať s nejakým chlapíkom. Možno milencom? Ale to nie je sféra, ktorá by Jakuba obzvlášť zaujímala.

No a tak sa stalo, že na inštitúciu, v ktorej Jakub, vždy považovaný za schopného profesionála pracoval už roky, prišiel drahý Václav ako človek, ktorý tam prišiel urobiť poriadok. Očistiť inštitúciu od…ale veď je to jasné! Václav sa pravdaže profesionálne takýmto odborom nikdy, ozaj nikdy nezaoberal a Jakub, poznajúc rozmery jeho intelektu, dosť pochyboval, že Václav vie, o čom to vlastne je.

Ale veď to nie je podstatné. Stranícka nominácia je stranícka nominácia!

Myslíš, že ťa vyrazí? Spýtala sa Zora, keď prišiel s touto jóbovkou. Pokrčil vtedy plecami. Taký chrapúň azda nie je, povedala Zora, akoby samu seba chcela o tom presvedčiť.

X x x

Jakub začul otvárať dvere. Vyšiel Zore naproti. Fakt, mala plné tašky nákupu, musí jej viac pomáhať, možno bude začas živiteľkou rodiny. Urobil to? Spýtala sa krátko.

Urobil!

Azda aj lepšie, Taký „odborník“! Vieš, že by som najradšej predala našu chatu a vymenila za inú lokalitu? Kvôli čistejšiemu vzduchu!

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *