Farár, rabín a… Erika Judínyová

Už dlhší čas ma trápi otázka, prečo naša „prvá dáma slovenského šoubiznisu“ Erika Judínyová je medzi ľuďmi neobľúbená a je sústavným terčom nevyberaných útokov a posmeškov u blogerov a celej internetovej obci.

Nepovažujem za vkusné ani vtipné hádanky typu: ktorá stará dievka nosí nohavičky dlhšie ako minisukne, alebo čo je ťažšie kilo železa alebo kilo mejkapu na tvári moderátorky markízackej Smotánky, ktorej úroveň nám závidia všetky štáty Európskej únie.

Dokonca aj v Hollywoode si už sedem rokov najvýznamnejší producenti lámu hlavy, ako Eriku prepašovať do Ameriky, ale tamojšie hviezdy zaštrajkovali z obavy, že prídu o prácu.

Takto naša jednotka, ktorá dokáže zaujať cele Slovensko vrcholným choreografickým výkonom (opakujúce sa otvorenie a zatvorenie dlaní) a flirtovaním s celebritami a podnikateľmi, z ktorých niektorí sa dostali k peniazom aj vlastnou prácou, sa aj naďalej za pár centov musí zhadzovať v slovenskej provinčnej televízii.

Podľa môjho názoru sú ľudia k Erike zlí a nespravodliví a ja tu a pred všetkými s rukou na srdci môžem prehlásiť, že moja obľúbená moderátorka aj bez mejkapu (bola som s ňou na káve v Eurovee) nevyzerá na 55 rokov.

Erika o tom všetkom vie, cíti neprajnosť a závisť malých obyčajných ľudí, ale naďalej napriek všetkým podrazom a ohováračkám vykonáva svedomite svoju prácu a veľa času venuje bohumilej činnosti, ktorou je angažovanie sa v oblasti jednoduchého, bezbolestného a skoro bezplatného vybavenia slovenských žien krásnym a pevným poprsím, presne takým, akým disponuje ona sama.

Erika Judínyová totiž tie krásne, závideniahodné obidve prsia má nie po plastickej operácii, ale z pravidelného používania konkrétneho vitamínového výživového doplnku, na ktoré Ministerstvo zdravia vydalo certifikát, že je to potravina zdraviu neškodlivá. Niekto sebecký a ľuďom neprajný (teda mizantrop) by sa s takouto správou s nikým nepodelil a prsia by predvádzal sám, alebo by dokonca tvrdil, že ich má od Boha, po rodičoch alebo od docenta Fedeleša.

Naša Erika je z iného cesta a sama hovorí: „Poznám ten produkt a mám vyskúšané, že je účinný. Navyše pôsobí aj ako prevencia pred vznikom rakoviny prsníka, formuje postavu, zlepšuje kvalitu vlasov a pokožky… Doteraz bol dostupný len na trhu v USA a keď ho začali dovážať na Slovensko, vybavili potrebné certifikáty a oslovili ma na spoluprácu, nevidela som dôvod povedať nie“.

Bože, aké je to krásne a nezištné. Na zákernú otázku novinárky, či nie je takých produktov na trhu veľa, Erika skromne odpovedá: „Určite nie takýchto. Tento na rozdiel od ostatných fakt funguje.“(OK! Slovensko č.7/2011, str.13). V tejto súvislosti som si pripomenula jednu historku, ktorú spropagoval geniálny Ján Kalina v nezabudnuteľnej knihe Tisíc a jeden vtip, za ktorú si odsedel plné tri roky v Leopoldove.

„Vo vlaku cestujú dvaja dlhoroční priatelia farár Jožko a rabín Móricko. Keď im pri dobrotách a slivovičke cesta tak krásne uteká, ozve sa farár a hovorí: Počuj, priateľu, poznáme sa sto rokov, máme sa radi, vážim si ťa za tvoj rozum a vzdelanie, ale neviem pochopiť, ako taký múdry človek môže hlásať v synagóge bludy, že Židia sa z egyptského otroctva dostali tak, že suchou nohou prešli Červené more, to je predsa hovadina.

Na to rabín, predtým sa rozkošujúc slivovicou, odvetí: Počuj ma priateľu, poznáme sa sto rokov, máme sa radi, vážim si ťa za tvoj rozum a vzdelanie, ale neviem pochopiť, ako taký múdry človek môže hlásať v kostole také veci, že Ježiš Kristus bol tri dni ukrižovaný a mŕtvy a potom jednoducho vstal a išiel do sveta hlásať jedinú pravdu?

Počkaj, ale to je celkom iné, to je pravda!“

Natália Výbošťoková

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *