Dieťa nie je na výstavu

2To človek pozná. Razdva vycíti, že niekto nad vami ohrňuje nosom. Nech sa aj na vás sladko usmieva, človek cíti tú falošnú sladkosť. Soňa vedela, že nie je pochuti Gabovým rodičom. Keď si len spomenie na tú nešťastnú návštevu, ktorá by sa dala nazvať aj pytačkami. Sonina mama od samej nervozity nevedela čo si počať s rukami, ustavične naprávala obrus a obrúsky na stole vyrovnávala do milimetrovej presnosti, z kuchyne rozvoniavala pečená bravčovina a mama stále v strehu, aby sa niečo nepokazilo, keď príde taká vzácna návšteva. Aby si nebodaj nepomysleli, že oni sú nejakí takí… Skrátka mala hrču v hrdle. Otec, ten sa radšej posilnil slivovicou. Ideš sa vydať do váženej rodiny, moja!

Keď zazvonili a vstúpili, Soňa mala pocit, že Gabova matka sa rozhliada skúmavými očami po byte, či tam predsa len nenájde zrniečko prachu. Máte to tu pekné, poznamenala s takým milostivým pohŕdaním. Isteže! Nebol to mezonetový byt s obrovskou terasou vo vychytenej mestskej štvrti. Obyčajný panelák na sídlisku. Mama ich roztraseným hlasom usádzala a otec sa nekašľal, hneď bodro, dáme si za kalíštek na privítanie, nie?! A Gabo, normálny chalan, bol nervózny z toho, aby jeho povýšeneckí rodičia, teda najmä jeho matka, niečo nepokazili. Veď prišli dohadovať svadbu.

Gabova matka si hneď vypýtala popolník. Nebude prekážať, ak si zapálim?! Soňa hneď začala nejaký hľadať, u nich doma sa nefajčilo, iba na balkón si otec chodil pofajčiť, ale predsa sa nepatrí nevyhovieť návšteve. A že nie, bravčovinu ona nie, oni doma jedávajú zdravo, skrátka ohrdla a jeho otec, ten si napriek vyčítavým očiam manželky dal s chuťou. Sonina mama bola celá v kŕči. Tak sa usilovala, aby hosťom chutilo! Ale pravdaže si pomyslela, taký zdravý životný štýl, žiadna bravčovina a čo tá cigareta?

No a pri káve prišlo konečne na účel návštevy. Teda, že tá svadba! Gabova mamička si neod pustila poznámky, že si myslí, že jej syn by mal ešte dosť času, že najprv kariéra a postaviť sa na vlastné nohy, ale že nedá si povedať! Aj tuto Soničke som navrhla, že by bolo možno múdrejšie riešiť celú záležitosť ináč, teraz by mala myslieť na štátnice a nie na pôrod, no ale viete, usmiala sa opäť milostivo, mladí sú tvrdohlaví, my starí sa musíme podriadiť! Také dieťa, to je dar, povedal Sonin otec, už kvapku podgurážený a znovu nalieval, tak aké máte vy predstavy o svadbe?!

Soňa pod obrusom stisla Gabovi ruku. Toto sú fakt nervy! Nemá túžbu po nijakej veľkej svadbe. Rodičia, súrodenci, hotovo! Všetko sa to zbehlo narýchlo, netreba robiť žiadne cirkusy. Napokon, ona ani vo svojich dievčenských predstavách nikdy netúžila po okázalej, romantickej svadbe. Dôležitejší je obsah, nie forma. Gabova mama by mohla aspoň na chvíľu zatvoriť ústa. V tomto si bola Soňa takmer istá. Ony dve si sotva budú rozumieť. Vždy pre ňu ostane taká chudera z praobyčajnej rodiny, ktorá nie je dosť hodná ich syna. A Gabo ten má pred svojou matkou obrovský rešpekt. Ak nie rovno strach z nej. V jej prítomnosti je k Soni iný, ako keď sú spolu sami, alebo keď príde k nim. No čo už, toto sa dá zvládnuť. Gabo jej pod obrusom stisk ruky opätoval. Tak sa dohodlo! Svadba bude malá, keď si mladí tak želajú. A keď sa to dieťa narodí, Soničke bude najlepšie doma pri mame, pravda, Soni? Gabova mama nezabudla pripomenúť, že teraz pripravuje odbornú publikáciu, hodne pracuje doma a k tomu potrebuje pokoj a manžel firemné veci tiež rieši doma pri počítači, to by skrátka pri malom dieťati… chápete! Jasné, že chápali, Soňa si aj tak nevedela predstaviť, že by sa mala ocitnúť pod kuratelou tejto autoritatívnej panej.
Keď sa za návštevou zatvorili dvere, Sonina mama si zhlboka vydýchla a povedala, uf! Tak to by sme mali!

Láska ako hrom, Soňa bola štvrtáčka na fakulte a Gabo už v poslednom ročníku na architektúre, také časy, keď sa budúcnosť maľuje na ružovo, Gabo bude vychytený architekt a Soňa uznávaná kunsthistorička, bolo to krásne leto, na starej, ale funkčnej fabii, ktorú dal Gabovi jeho otec, prešli pobrežie Jadranu a potom ešte drevené kostolíky na východnom Sloven sku, žiadne top rezorty a all inclusiv služby, aj stan, aj lacné penzióny, nádherné leto. Gabovi sa už rysovalo miesto v ateliéri známeho architekta a Soňu čakal finálny ročník na fakulte. A možno sa potom vyberú na nejaký čas aj do sveta, treba vidieť, treba si užiť, zakiaľ sú mladí.

A potom bác! Tehotenstvo! Všetky plány naruby. Soňa sama pred sebou nebude tajiť, na moment sa aj v jej hlave mihla myšlienka na interupciu, že by to bolo najmúdrejšie riešenie, ale odohnala ju od seba, keď aj Gabo povedal, nejako to vyriešime, nejako to zvládneme. A keď s tým celkom neomalene vyšla nepríjemná Gabova matka, akoby jej hlas bol rozhodujúci, Soňa sa úplne zaťala. To čo si dovoľuje rozhodovať o jej dieťati?! Moja mama sa nato bábo celkom teší, povedala jej ľahostajne, akoby celá vec išla mimo ňu. Vtedy sa Gabo nesmelo pridal na Soninu stranu. Mama, my si to dieťa necháme! Bodka!

No a potom bola taká smiešna svadba, ozaj pár ľudí a obed v reštaurácii a taká nechutnosť, Gabova mama si nasadila na hlavu čierny klobúk s čiernym závojčekom. No videli ste takú nechutnú nehoráznosť?! To sa teda vyjadrila dosť jasne, akú radosť prežíva na svadbe svojho syna!

Soňa zostala bývať vo svojej dievčenskej izbe, kde občas prespal aj Gabo, ktorý trvale aj naďalej sídlil u svojich rodičov. Vlastný prenájom si zatiaľ nemohli dovoliť a Sonini rodičia nemali a Gabovi nedali. Diplomovku a štátnice Soňa stihla taktak, promóciu už nie. Malá Ela prišla na svet deň predtým.

Bola radosť, pravdaže, Sonin otec nalieval zaťkovi, každý poriadny tatko musí zapiť príchod svojho potomka na svet, veď sa neondej! Malá bola, ako všetky bábätká, Soni bolo až smiešne, ako všetci pátrajú, na koho sa podobá, jej mama, no presne takáto si bola ty, Sonička! A keď si prišli pozrieť vnučku aj druhí starí rodičia, Gabova matka skonštatovala, celý môj syn! Tie oči! A tie ústočká, celkom je to dieťa po tebe! Do popuku! A priniesli pekný kočík, Gabova mama zdôraznila, že teda vôbec nebol lacný, napokon vyšla z nej aj presná suma s dodatkom, moja vnučka musí mať len to najlepšie. Kočík sa ledva vošiel do malej chodby panelákového bytu. Gabo bol stále u svojich rodičov. Zarezával v tom ateliéri, ale nebol veľmi spokojný. Že ten renomovaný nafúkanec ho berie ako eléva, že je tam také podradné dievča pre všetko, že sa musí poobzerať po niečom inom, že potrebuje poriadne zarábať, aby dostal hypotéku, aby konečne mohli myslieť na vlastný byt, že jeho rodiča by aj prispeli nejakou čiastkou, ale trvajú na tom, aby rovnako prispeli aj Sonini. Soňa sa trpko usmiala. Naši nemajú z čoho! A živia ma a kupujú plienky a veci pre malú a… Naši kúpili drahý kočík! Veď hej! Tým sa bytová situácia nevyrieši! A ja som na materskej, ktovie, kedy začnem niečo zarábať!

Soni doma nič nechýbalo, mama jej pomáhala s malou, ale aj tak snívala o vlastnom byte. Kde by boli spolu všetci traja, oslobodení od vedľajších a často rušivých podnetov.

Len malinká, zdalo sa, že nejde podľa knižky. Veď už mala dvíhať hlavičku. Veď sa už mala začať otáčať v postieľke. A ona nič! Hroznú predtuchu, že dačo nie je v poriadku, dusila Soňa v sebe a tá jej nedovolila v noci spávať. Zdôverila sa najskôr Gabovi. Ten mávol rukou, nevymýšľaj sprostosti, prečo by nemala byť v poriadku?! Čo chceš, aby sa v troch mesiacoch pýtala na nočník?! Mal ju rád, aj ju popestoval, pomojkal a potom zasa utekal na všelijaké stretnutia, hľadal si nové miesto. Raz povedal, spomínaš si, ako sme si plánovali odísť na nejaký čas do zahraničia?! A tu ho máš! Ela v postieľke zamrnkala. Nie, miloval ju, ale… Musel utekať! A Ela nie a nie dvihnúť hlavičku!

Nebolo vyhnutia. Aj pediatrička skonštatovala, že s dieťaťom nie je všetko v poriadku. Vyšetrenie u odborníka. Jedno, druhé, tretie. U jedného, u druhého, u tretieho. A zdrvujúca diagnóza, z ktorej naskakuje husia koža. DMO! Detská mozgová obrna! Mentálny a fyzický vývoj? Chmúrne vyhliadky. Mamička, musíte mať trpezlivosť! Nesmiete strácať nádej! Bude si to vyžadovať… Soňa mala pocit, že sa jej život skončil, že už sa jej neoddá žiť!
Prestaň rumázgať, povedala jej mama. Nič tým nevyriešiš! Mama sa nezdá, aká vie byť v potrebnej chvíli tvrdá. Budeme s ňou cvičiť, ako radia doktori. Sú všelijaké rehabilitácie, vraj aj na internete sa o tom veľa píše, povedali mi ženy v robote! To bude mať pôvod v génoch, zamudrovala Gabova matka. Takéto nešťastie! Ale v našej rodine sa nikdy nič podobné nevyskytlo! Pátrajte v tej vašej, či… Tak dosť, mama, prekvapujúco smelo ju zahriakol Gabo. Musíme hľadať racionálne riešenia.

No a tak Gabovi rodičia siahli do svojho účtu a zaplatili vyšetrenie u odborníka na viedenskej klinike. Musíme im byť vďační do konca života, zdôrazňoval Gabo. Soňa mlčala. Nevyskakovala od vďačnosti. Je to napokon aj ich vnučka! Vyšetrenie vo Viedni potvrdilo diagnózu, ktorú stanovili naši odborníci. Trpezlivosť! Cvičenie! Trpezlivosť! Rehabilitácie! Keď malá prvýkrát kvapku podvihla hlavičku, Soňa sa išla zjašiť od šťastia. Volala Gabovi, ktorý už pracoval na novom mieste. Príkro ju zahriakol. To by nepočkalo?! Mám tu teraz dôležité jednanie s investorom!
Uvedomila si už vtedy Soňa, že je vlastne na to dieťa sama?! Teda ak nepočíta obetavú pomoc vlastných rodičov. Elka trošku nadvihla hlavičku a on má dôležité jednanie?! Čo je preboha najdôležitejšie?! A napokon, už prestal rozprávať o hypotéke a vlastnom bývaní. Soňa teraz tieto veci ani v mysli neriešila. Primárna bola Ela a jej vývoj. Napokon, keby bývali vo svojom, kto by jej pomáhal?! Veď sú dni, keď sa tatko Gabko neukáže vôbec. Ona to musí chápať. Pracovné povinnosti. A svokrovci?! Tých to dieťa, taký malý mrzáčik, tých to načisto prestalo zaujímať. Nebolo to dieťa, ktoré vyfintíte, posadíte do kočíka a vyjdete s ním do parku ako na výstavu, ono sa usmieva a okoloidúci tiež, že aké roztomilé bábo! Elka nebola na výstavu!

Soňa sa už dávno vyliečila z toho prvého, zdrvujúceho sklamania z Elkinej diagnózy. Nastavila sa presne na jej potreby. A lásky jej dávala toľko, že viac sa ani nedalo. Srdce je trhalo, keď s ňou cvičila tú boľavú Vojtovu metódu, ale predsavzala si, že musia vydržať obe. Prestala sa trápiť nad tým, čo Gabo! Čo jeho rodičia! A v takej konkrétnej situácii človek zabudne na svoje niekdajšie sny o ružovej budúcnosti. Peniaze si od Gaba vždy musela pýtať. Materský príspevok je biedny, veď nikde predtým nepracovala. A ťahať donekonečna od rodičov? Gabo vždy s nechuťou vytiahol nejakú bankovku. Nemíňaj zbytočne! To ako myslel?! Zdalo sa jej, že sa stále viac vzďaľuje od chlapíka, s ktorým si maľovali v predstavách budúcnosť, že sa čím viac podobá na svoju studenú, povýšeneckú matku. On k tomu dieťaťu nič necíti?! Nech je aké je, ale je jeho!
Takéto poznania Soni nepridávali na optimizme.

Dlho som tu nebola, povedala Soni Gabo va matka medzi dverami, ale to vieš, málo času, finišujem na ďalšej odbornej publikácii, neviem, kde mi hlava stojí, tak ako sa máte?! Soňa šokovaná z nečakanej návštevy sa usmiala, máme novinku, Elka sa dokáže plaziť po koberci, ohromné pokroky robí! Útrpný výraz na svokrinej tvári. Tak plazí?! No dobre! Pozriem na ňu a potom by som rada s tebou niečo prebrala! Som tu kvôli Gabovi, teda kvôli vám!

Pozrela na malú. Ani sa neusilovala pomojkať ju, akoby sa jej štítila. Sadnime si, urobíš kávu?! No a potom to z nej vyšlo. Že je síce úžasné, že sa malá už plazí, ale to nie je perspektíva do života, že Gaba to celé zožiera, nedá to ale na sebe znať, potom mu ani práca nejde tak, ako by si predstavoval, že celú situáciu treba riešiť s rozumom, nie sentimentálne. Že skrátka sú také zariadenia, kde sa o takéto deti vedia postarať a že pri mentálnej výbave malej je jej vlastne jedno, kto ju kŕmi a prebaľuje. Že si už zisťovali možnosti a že… Samozrejme finančne prispejú. Gabovi sa už rysuje práca v zahraničí, on sa vlastne nechce rozviesť, ale toto by sa primárne malo riešiť. A ty?! Načo si študovala?! Mala by si sa profesionálne postaviť na nohy! A keby si išla s ním, veď to ste vlastne vždy chceli, nie?! Možno by si našla uplatnenie aj tam, veď si šikovná, to nie je riešenie, takto sa zahrabať. Gabo sa ostýchal sám ti to navrhnúť, tak som prišla… Soňa mala pocit, že sa nedokáže nadýchnuť. Nie to ešte konverzovať s touto… Kreatúrou?! Myslím, že bude lepšie, keď pôjdete! Odkážte Gabovi, že sa pokojne môžeme rozviesť. Aspoň mu súd určí výživné a nebudem musieť od neho drankať ako žobrák! Ďakujem, že ste sa unúvali! To je všetko!

Odišla, na malú sa ani medzi dvere nešla pozrieť. Akoby to ani nebola ľudská bytosť, len nejaká vec, ktorú treba racionálne riešiť. Soňa mala chuť odpľuť si. Nahla sa nad postieľku a videlo sa jej, že malá sa usmiala. Rada sa zahrabe s týmto dieťaťom, aj keď vie, že to nebude ľahké. Aj keď to nie je dieťa na výstavu!

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *