Búrka v pohári vzťahov

1854465ssssDom, ako ostatné v ulici malého záhoráckeho mestečka. Postavený pred tridsiatimi rokmi, Už ale vynovený, s novou fasádou a obnoveným interiérom. Kúpeľňa, dlažba, nová kuchynská linka, v izbách plávajúca podlaha. Na dvore vykosený trávnik, vysoké tuje ako živý plot, pred domom v predzáhradke kríky ruží. Vľúdne bývanie.

V obývačke roztiahnutý jedálenský stôl, naškrobený biely obrus, slávnostne prestretý sviatočný obedový servis. Ruže vo váze. Kristína sa spýta, mami, je to takto dobre? Tereza s ustaranou tvárou prikývne. Mami, veď sa trošku uvoľni. Otec má dnes šesťdesiat, v kuchyni rozvoniavajú všetky dobroty, torta je v chladničke, otec si kráti čas futbalom na dvore s mojimi chlapcami, môj chlap fľaškuje víno, všetko je ako má byť, tak čo máš nervy?

Tereza pozrela na hodiny v kuchyni a vzdychla si. Už tu mali byť! Hádam sa im niečo na ceste neprihodilo, Andrej niekedy šoféruje ako blázon. Strach o syna je pochopiteľný. Ale naliehavejší bol strach z toho, ako sa zatvári Tomáš, keď tí dvaja prídu. Hoci o všetkom vie, hoci ho na to pripravuje už mesiac. Tomáš, ber veci aké sú! Je to náš syn! Vie, o čo ide a prešli už aj počiatočné hystérie, teraz sa obrnil mlčaním. Ona melie a melie a jej muž mlčí. Nechaj tak, povie napokon. Ale čo si má ona, matka Andreja vybrať z vety, nechaj tak?! Bude to pokojné, alebo sa chystá výbuch, po ktorom už isté veci nebude možné vziať späť?!

Akoby to ona celé tie mesiace, kým sama v sebe spracúvala ten fakt, mala jednoduché. Začula, že pred domom zabrzdilo auto. Mami, už sú tu, povedala dcéra Kristína. Kristíne trvalo iba chvíľu, kým spracovala v sebe novú rodinnú informáciu. Netreba z toho robiť kovbojku, mami.

Tereza sa nadýchla a vybrala sa za svojím mužom. Prišli! Patrí sa ich privítať!

X X X

Andrej je o tri roky mladší od Kristínky. Terezin muž bol bez seba, raz darmo, každý chlap túži po synovi, aj keď sa vie tešiť z dievčatka. Kristínku ľúbil nadovšetko, ale syn je syn! Keď deti rástli, Tereza pobadala, že jej manžel je k Andrejkovým drobným prehreškom benevolentnejší, ako k dcériným. Na Kristínku mal akýsi prísnejší meter. Driemalo v ňom také čosi chlapské, že žena nemôže, že žena nemá nárok na to, čo muž? Rozhodla sa, že to nebude riešiť. Decká sa mali radi a vlastne fungovali ako každá iná normálna rodina. Tereza si nie raz v duchu povedala, nemám si čo sťažovať. Tomáš bol slušný človek, fachman v robote a po osemdesiatom deviatom sa dokonca pustil do podnikania, hoci ona sa bála rizika. Ale presvedčil ju, moja drahá, po takomto čomsi som túžil celý život, byť sám sebe pánom, rozhodovať o sebe a vôbec! Neboj sa, Terezka moja! Moja stavebná firma si získa svoje renomé a možno sa z nej stane väčší podnik a potom, keď my dvaja zostarneme, lebo aj to príde, ju prevezme náš Andrej. Nuž také boli Tomášove vízie. Ale napodiv, krôčik po krôčiku sa začali napĺňať. Tomáš mal v sebe organizačný talent, priebojnosť, vedel zohnať zákazky a zohnať robotu pre svojich ľudí. Pravda, aj finančne sa im polepšilo. Mohli sa pustiť do rekonštrukcie domu. Dá sa povedať, že Tereza bola vtedy šťastná. Veď napokon, práca učiteľky v materskej škole ju vždy napĺňala, skrátka všetko bolo, ako má byť.

Deti prešli pubertou bez nejakých závažných problémov. Kristínka zmaturovala na obchodnej akadémii a žiaľ, nemala ambície pokračovať na vysokej škole, ale Tomáš mal kamaráta riaditeľa hotela v ich mestečku, no, bola to trošku protekcia, ale dostala tam miesto a uchytila sa výborne, našla sa tam v pozícii manažérky, aj keď sa na za

iatku prešla nižšími pozíciami. Najprv sa síce vyšantila na diskotékach, raz dokonca aj utŕžila zaucho od otca, lebo bola pekná, urastená, dokonca ju ktosi na ulici v Bratislave oslovil, že má na modelku a nech si to nechá prejsť hlavou, ale otec zakročil rázne. Kristínkine búrlivé stredoškolské časy skončili, práca v hoteli ju napĺňala a keď priviedla domov Milana, chlapec Tomášovi padol do oka. Mala len dvadsaťdva, keď sa vydávala, vystrojili na jej pracovisku v hoteli parádnu svadbu, o ktorej hovorilo celé mestečko. Kristínka vyzerala byť šťastná a spokojná. Milan, zubný lekár mal prax vo svojej súkromnej ambulancii, obe rodiny im pomohli k bytu s veľkou terasou v ich mestečku a tí dvaja šarvanci prišli po dvoch a štyroch rokoch od svadby a Terezu a Tomáša urobili starými rodičmi.

Tereze sa videlo, že jej život plynie tak ako má. Podľa zaužívaných, hoci nepísaných pravidiel. Pravda, Andrej…

X X X

Bývali to u nich doma búrlivé debaty o Andrejovej budúcnosti. Tu sa Tomášove vízie akosi začali rozchádzať s realitou. Stavbárina mu akosi nič nehovorila. Večne behal s fotoaparátom, vlastne už od decka a fotil kadečo a boli to podľa Terezy veľmi pekné fotografie, ale jej muž v tom nevidel budúcnosť. Ako koníček je to fajn a nejasal dokonca ani nad tým, keď Andrejove snímky uverejnil jeden časopis. Aby sme sa z toho nezbláznili. Vari je to nejaká chlapská robota?!

No Andrej v maturitnom ročníku na gymnáziu trval na svojom. Žiadna stavebná fakulta! Tati, ja nemám na to bunky, tam by som nebol šťastný, pochop to! Obaja mali tvrdé hlavy. Musíš myslieť na to, čo ťa uživí! Áno, boli to búrlivé debaty, ale Andrej nepopustil. Ide o môj život! Tereza aj zaslzila, ich konflikty ju umárali, ale Tomáš napokon popustil. Ich syn začal napĺňať svoj sen. Prijali ho na umeleckú školu do Prahy a jeho otec súhlasil, že ho bude financovať. Ale to sa nedalo nevidieť, do ich vzťahu sa vkradla trhlina, ktorá sa zväčšovala aj tým, že už neboli v dennom kontakte a ich rozhovory počas Andrejových pobytoch doma, inak čoraz zriedkavejších, ostávali na akejsi formálnej báze. Terezu to trápilo. Veď ani s tým dievčaťom, s Hankou, s ktorou sa celkom kamarátil na gymnáziu, nemal záujem sa stretnúť. A keď mu Tereza, že počuj, Andrej, veď Hanka si tuším niekoho našla, vy si ani nepíšete, len lakonicky odvetil, to je fajn, želám jej veľa šťastia! Teba to neštve, veď ja som myslela, že ti na nej záleží! Nie, mami, neštve! Jej syn zostal akýsi podráždený. Našiel si si niekoho v tej Prahe? Nerieš to mami. Znervóznel a Tereza mala pocit, že priepasť začína presakovať aj do ich vzťahu. Ukazoval jej síce svoje fotografie, ktoré Tomáša navonok nezaujímali, povedal jej, že v škole je všetko ókej, že vyhral akúsi súťaž a že teraz pracuje na akomsi novom projekte, ale trhlina napriek týmto, akože dôvernostiam medzi matkou a synom, neustúpila. Neodišla. Naozaj tam nemáš nejakú známosť? Veď máš dvadsaťštyri, čo nevidieť končíš školu, teda niežeby som ťa nútila do ženenia, to ani v najmenšom, času máš dosť, len by som chcela vedieť… Mami, nerieš. A bolo po dôvernostiach.

Už to v ich rodine nebolo, ako bývalo. Tereza sa pýtala aj dcéry, čo sa deje s Andrejom? Mami, čo sa má diať, čo nevidieť končí školu, sama vidíš, že má úspechy, veď má fotiť prestížnu modelingovú súťaž v Prahe, čo máš nervy, žije si svoj život a mami, ja mám dosť starostí v robote a s deckami, čo ti zasa nedá spávať? To preto, že sa otcovi rozplynul sen o následníkovi v jeho firme?

Tereza bola vybavená. So svojím mužom na túto tému vôbec nemohla hovoriť. Toto bolo tabu! Prišiel uťahaný z firmy, občas aj vysypal svoje problémy, ale akosi pod nechceným Andrejovým vplyvom sa aj medzi nimi začala vytvárať trhlina.

X X X

Boli Vianoce. Andrej najprv volal, že nie je isté, či sa mu podarí prísť, lebo má toho teraz veľa. Po promócii zostal žiť v Prahe a domov prišiel dva-trikrát do roka a nikdy nie na dlhšie. S otcom si vymieňali síce zdvorilé, ale predsa len formálne frázy pri pive, alebo pohári vína. Terezu to zožieralo, predsa aj v iných rodinách sa stáva, že syn kráča po inej ceste, ako bola predstava otca a vzťahy sú normálne, fungujú, ale toto bolo napäté, neprirodzené a ona sama cítila, že vo vzduchu je niečo nevypovedané a dôležité.

Na Vianoce napokon vtedy prišiel. Štedrá večera bola ako sa patrí, ako každý rok aj Kristínka s rodinou a darčeky a všetko, decká boli roztomilé, Andrej im bol vzácny a on ich miloval, vybláznil sa s nimi a priniesol im parádne hračky. Aj Tomáš bol uvoľnenejší, ako zvyčajne, ale Keď sa Kristínkina rodinka pobrala, povedal, že si už pôjde ľahnúť.

Tereza ešte vyberala z umývačky riad, keď sa v kuchyni zjavil Andrej. Mami, môžem s tebou hovoriť? Obrátila sa naňho natešená, že sa vracajú staré dôvernosti z detských rokov, ale mala takú zvláštnu predtuchu. Vlastne ju mala už dávno, len to nebolo čierne na bielom.

Môžem ti naliať ešte pohár vína? Sadnime si tu v kuchyni. A vysypal to bez obalu. Že sa na to dlho odhodláva a že konečne nazbieral tú potrebnú dávku odvahy. Mami, tuším to od štrnástich. Vieš, tie pokusy s Hankou, kamarátkou. Bolo to trápne. Som skrátka gay. Neplač, prosím ťa. Mám ťa veľmi rád a…nechcem, aby si sa trápila. Nemôžeš za to. Ty ani otec. Už dva roky žijem v Prahe s Liborom. Je to skvelý človek, určite sa ti bude páčiť!

Informácia, ktorá sa nedá matke len tak prehltnúť. Vo vnútri množstvo protichodných pocitov. Prečo ja? Prečo môj krásny a múdry syn, ktorého nadovšetko milujem? A potom tie podružné veci! Čo povedia ľudia? Širšia rodina, priatelia, známi? Je to pravda, že váš syn je teplý?

A čo povie Tomáš?! Toto len tak poľahky nerozchodí!

Synovi povedala, potrebujem byť sama. Chápem a zatvoril za sebou dvere. Ale predtým poznamenal, Kristína o tom vie. Keď bola v Prahe, zoznámil som ju s Liborom.

Tereza do rána nezažmúrila oka. Ráno bol Andrej už zbalený, že je mu ľúto, ale prišiel mu mail, že musí ihneď odcestovať, večer letí do Egypta, zákazka sa až teraz potvrdila, ide o slušný kšeft. Jeho otec sa iba pohrdlivo usmial. No čo sa dá robiť, zákazka je zákazka, nehľadí na Vianoce, sviatky rodiny!

Terezu pobozkal, ahoj, mami, mám ťa rád!

X X X

Sú informácie, ktoré potrebujú týždne spracovania. A bezsenných nocí. A prinášajú veľa strachu. Ako to panebože povedať mužovi? Ktorý si toľko zakladal na synovi, ktorý ho toľké roky uprednostňoval, teraz si už Tereza môže naplno priznať, pred dcérou? Chvíľami myslela, že sa zblázni, chvíľami mala pocit, že sa jej nechce žiť, že to už všetko nemá zmysel.

Je to predsa môj syn, predsa ho nadovšetko ľúbim, to nemôže vygumovať, zničiť jedna informácia o jeho odlišnej orientácii. Predsa ho nemôžem zavrhnúť, odkopnúť od seba.

Andrej volal, pravdaže, akoby sa jej s ničím nezveril. Ako sa máš, mami? Si v pohode? A pozdrav ocka!

Pozbierala odvahu, zhromažďovala ju celé tie týždne a bola pripravená na búrku. A tá prišla. Resumé? Nie je to viac môj syn, toho teploša tu nechcem viac vidieť! Nech sa ide liečiť! Tereza v duchu dúfala, že každá búrka prehrmí a vyjasní sa. Napokon, aj jej to trvalo celé týždne, kým sa zmierila s tým, kým je jej syn. Dúfala, že Tomáš to ustojí a že jeho bolesť sa zmierni. Bola si pravdaže istá, že táto téma bude na dlhší čas tabu.

X X X

Tereza sa zvítala so synom pri bráne, je fakt, že napätie sa dalo krájať, lebo Tomáš ďalej hral futbal s vnukmi. Podala si ruku s Liborom. Vitajte u nás, nech sa páči ďalej. Ten muž pôsobil na ňu sympaticky, podal jej krásnu kyticu kvetov. Tomáš, prišiel ti syn, poď privítať hostí! Nekonečná chvíľa napätia. Tomáš kopol do lopty a podišiel. Vitaj, synku! A toto je… Ja viem! Tak sa u nás cíťte ako doma, povedal Liborovi, keď si stisli ruky. Poďte ďalej, dáme si po poháriku na privítanie. A moja žena je skvelá kuchárka, isto vám bude chutiť, vyvára od rána.

Tereza sa chvela vzrušením. Vedela odhadnúť, akú silu si vyžiadal vnútorný boj jej muža, väčšiu, ako jej vlastný. Pozrela na syna, v očiach videla vďaku. Je to jej milovaný syn a je to jeho život. Vďaka bohu, môžu si všetci sadnúť spolu za stôl.

Oci, tak poď nalievať, kričala Kristína z verandy, už sme všetci smädní a obed je hotový! Cinkli poháre a všetci prítomní vedeli, aká dlhá a boľavá cesta viedla k tejto chvíli.

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *