Bludička Máňa

3Porozhliadala sa po tých priestoroch. Nič moc. Garsónka na kraji sídliska, pa nelák ako vyšitý, ani nie ešte zateplený. Bez rekonštrukcie, pôvodný stav vari spred štyridsiatich rokov, vaňa v kúpeľ ni tak čudne zanesená, no naozaj žiadny luxus, aj keď ju majitelia vraj dali vyma ľovať. Máňa vie, že nemôže veľmi vyska kovať. Potrebovala bývať čo najrýchlej šie a pravdaže, čo najlacnejšie. Aj tak, tri stovky eur za toto je dosť vydridušstvo, ale nič lepšie a lacnejšie nezohnala. V Bratislave sa pri prenajímaní majitelia priestorov teda naozaj nekašľú. Dopyt, ponuka! Tak to skrátka chodí. Ešteže do ceny za prenájom zarátali aj energie, ktoré budú láskavo platiť. Nič s tým ne narobí.

Podpísala tú zmluvu, aj keď cítila pri tom také poníženie, ako vari nikdy v živote. Takto vyzerá dno ambiciózneho človeka?!
Ešteže si mohla priniesť zo svojej predchádza júcej adresy nejaké svoje veci, ten prenájom nevládala finančne utiahnuť. Že sa tu nemuse la usídliť v smradľavých skriniach a gaučoch. Veď napokon, čo by s tými vecami robila?! Zaplatila by ešte za odvoz na nejakú skládku? Napokon, aj toto bol jeden z plusov, prečo sa rozhodla pre túto garsónku. Bola prázdna, bez nejakej smradľavej minulosti. Môže si ľahnúť na svoj gauč, pod svoj paplón a jedlo si dá do svojej chladničky a operie vo svojej práčke. No prosím! Aké dno! Všetko sa dá zútulniť. Aj táto nemožná garsónka. Iba tá vaňa keby nebola taká hrozná. Ale predsa nebude investovať a nebude ju vymieňať v cudzích, prenajatých priestoroch. Jasné, že to berie ako dočasnú záležitosť. Máňa si verí. Vyhrabala sa ona už z kadejakých nepríjemností.
Otvorila si šampus. Nech aj nie je schladený. Na novú adresu si treba pripiť, aj keď sama so sebou. Najviac ju štve, že tu s ňou nie je Do minik, ten sopliak, jej syn. Veď keby súhlasil, prenajala by niečo väčšie, nejaký dvojizbový, aby mali každý svoj kút. Ale on si postavil hla vu. Zabudni, mama! Mám už devätnásť! Som dospelý a urobím, ako uznám za vhodné! Len nezačni prosím ťa, so slzami! Také na mňa už naozaj neplatí! Pomyslela si vtedy, že ho stra tila? Alebo aspoň, že ho stráca? Nie, najradšej by mu vtedy vypálila jednu, sopliakovi vzdoro vitému. Pomyslela si iba to, že sa jej život ka šle, ale úplne kašle. Ale zasa na druhej strane, čo také osudovo hrozné sa deje? Život predsa prináša vzostupy a aj pády.
No! A Máňa je teraz vo fáze pádu. Boóže! Veď také fázy už boli. A zakaždým sa z nich vy hrabala. Vyhrabe sa aj teraz! Predsa každý má právo vo svojom živote zablúdiť!

Máňa bola už na fakulte označovaná za su per babu. Normálne s predpísanými mierami. Ten jej vtedajší, akože sa to volal, Imino, alebo Igor, ten normálne nástojil, aby sa prihlásila na kasting na súťaž krásy. Na sto percent, vyhráš to, presviedčal ju. Ale na také ona nebola. Na buzeráciu nejakej bývalej miss, ktorá bude ne súhlasne híkať nad tým, ak si ona dá pohárik, alebo veterník. Ďakuje, neprosí! Veď aj ten chalan sa vytratil z jej života, ani si už presne nespomína ako. Neznášala jeho zamilovaný, obdivný, až taký teľací pohľad. A na fakulte sa je nedarilo, hoci ten istý sa usiloval, že s ňou preberie všetko, s čím má problémy. Sekla s tým. Môže sa ona vykašľať na nejaký dip lom z nejakej fakulty. Život sa predsa točí okolo úplne iných vecí. Teda niežeby matka bola s jej rozhodnutím stotožnená. Ale matka už nemala dosah na jej rozhodnutia. Máňa si verila, Máňa bola presvedčená, že svoj život utiahne podľa svojich predstáv. Veď čo matka. Rozviedla sa s fotrom, keď ona mala šesť a keď sa foter mi nul, myslela si, že bude dirigovať jej život. Jas né, že jej robila zo života peklo, kým sa nestala právoplatne dospelá. Ale tým pádom to skon čilo. Kašlem na školu, mama, aj na tvoje plány o mojej budúcnosti. Som svojprávna, jasné?! Bože, veď život ponúkal toľko možností, aj bez nejakého sprostého diplomu z nejakej sprostej fakulty.
Nie, nebola taká chudera, aby sa dala nalá kať dajakými podvodníkmi na robotu v zahra ničí, ktorí potom z naivných dievčat urobia bezprávnu štetku. Na internete sa pohybova la suverénne a predsa nie je taká hlúpa, aby neodhadla špinavé pozadia, na ktoré naletia takmer negramotné dievčatá z osád. Našla si slušnú a serióznu ponuku, na ktorú reagovala a boli z toho takmer štyri roky v celkom sluš nom hoteli v Británii, kde jej angličtina vošla až natoľko pod kožu, do hlavy, že mohla praco vať na recepcii. No, a tam jej vošiel do cesty Matúš. Ten debil, ako hovorí dnes. Dodnes si vyčíta, ako sa mohla dať tak osomáriť. Úplne ju zblbol. Matúš, ktorý sa v tom anglickom hoteli ocitol náhodne, služobne, ju zblbol tak, že sa dohodla s managmentom hotela na ukončení svojho vcelku prosperujúceho pôsobenia a vy dala sa na cestu domov, vo vtedajšom ošiali dokonca pripustila, že urobí matke radosť.

Matúš bol fakt dosť naivný. Teda z Máninho po hľadu, ktorý si ale uvedomila o kvapku neskôr. Normálny, vcelku úspešný podnikateľ, majiteľ menšej firmy, teda nič, čo sa zmestí do rebríč ka najbohatších, alebo do televíznej smotánky. Veď on ani nemal také ambície. Ale zabezpe čil vskutku príjemné, vlastne dosť luxusné bý vanie a Máňa ako svadobný dar dostala milé dámske autíčko známej značky. Máš teda šťastie v živote, poznamenala Mánina mama a rozvedený otec, ktorý sa na tú svadbu dotre pal zo Švédska, kde žil a kde mal novú rodinu, spokojne poznamenal, celkom sa mi pozdáva ten chalan, želám ti, aby si s ním bola šťastná, dcérenka. Že dcérenka! Toľká neha od člove ka, ktorý o ňu pár rokov takmer ani nezavadil, ak človek nemá rovno na mysli financie. No skrátka vlastne všetci boli spokojní.
Všetci?! Pohľad Matúšovej matky bol akýsi podozrievavý a Máňa sa hneď rozhodla, toto nebude moja krvná skupina, táto svokra! Na pokon, čas dal jej odhadu za pravdu.
Ale áno, Matúš bol milý, bol zlatý, ustavične čítal aj v očiach jej želania, ktoré by jej mohol splniť, ale uznajte, že také sa človeku časom preje. To predsa aj Máni nikto nemôže mať za zlé, sama nevie, či zato môžu nejaké gény po neznámych predkoch, alebo čo, ale ona je skrátka taká nepokojná a s ničím nespokojná duša. Veď si žiješ ako vo vatičke, skonštatova la jej taká, dajme tomu, že blízka kamarátka, hoci Máňa sama vie, že si nikým nebola veľmi blízka.
Drahý Matúš večne trčal v tej svojej firme a Máňa sa išla unudiť. Lebo kým si zobrala čas na vlastné profesionálne porozhliadnu tie sa, stihol jej robiť decko. Čiže všetko bolo zrazu passé. Zlato, veď ja nás uživím! Zlato! To bolo také dosť predpotopné, priam z ne jakých ženských románov oslovenie. Ale nie, nemôže povedať, aj v posteli si rozumeli, aj dobre vyzeral, ale… Tá nepokojná duša, ktorá sa ustavične hnala za niečím, čo sa ani nedalo presne definovať. Hnusný nepokoj, ktorý Máni samej občas išiel na nervy. A do toho to rastú ce brucho! Jej teda nikto nenahovorí, že sú aj také ženy, ktoré sú z toho stavu celé bez seba! A ak teda sú, ona k nim rozhodne nepatrí. Na jej pocitoch nič nemení ani pozorný, ohľaduplný manžel, celý bez seba od radosti, že bude ta tíčkom. Nuda, nuda, nuda! Nevyliečia ju žiadne exkluzívne handry a ani perly. Alebo matka, ko chajúca sa v ich peknom byte a opakujúca, te ším sa, dcérenka, že aspoň teba v živote stretlo šťastie. No čo už to šťastie je? Má ružovú, ale bo zelenkastú farbu?!
Dominik sa narodil a bolo to teda sakrament skej slávy v rodine. Drahá svokra s potešením skonštatovala, celý Matúško! Akoby to nebolo jedno, veď všetky bába sú rovnaké. No fakt, nádherný perlový náhrdelník, pozornosť man žela. Máni dosť išli na nervy všetky tie ujúkania nad výnimočným dieťaťom. Ona nič výnimočné nepociťovala. Bože, to kojenie! Vydrž, ako sa len bude dať, povedal jej Matúš. Iste si prečítal nejaké blbosti na internete. Ale bolo aj pozití vum, spľaslo brucho a ona sa teda čo najskôr musí dostať do svojej pôvodnej podoby. Teda miery ako misska. Zasa si nevie spomenúť, ako sa volal ten chalan, čo ju nahováral na ten misskovský kasting. Ktovie, možno by vtedy vy hrala a jej život by sa uberal celkom iným sme rom. Hoci, aby bola objektívna, nemá si čo sťa žovať. Nesliedia za ňou síce televízne kamery a paparazzovia, ako za skutočnými bývalými misskami, ktoré ulovili boháčov z prvej ligy, ale ona sa napokon tiež nemá zle.

Keď mal Dominik rok, povedala Matúšovi, že už má po krk statusu domácej panej. Pobehala po internete a že taká práca v zavedenej cestov nej kancelárii, to by sa jej páčilo, zužitkuje svoje organizačné schopnosti a aj jazykovú vybave nosť a že pre malého zoženie milú opatrovateľ ku, že skrátka, stačilo! No a čo už iné ostávalo Matúšovi, ako kapitulovať.
Skvele vyzerajúca, elegantná, jazykovo naozaj vybavená, organizačne schopná, no taká po sila je prínosom na každom pracovisku, nieto ešte v cestovke. Máňa normálne ožila. Sympa tická kolegyňa. Raz dva sa zaradila medzi top pracovníkov. Isteže! Nie každý si obľúbil jej pa novačnú povahu. Ale to ju netrápilo. Nenastú pila síce ako delegátka do nejakej destinácie, má predsa malé dieťa, ale keď sa vyskytol taký problém, že istá delegátka ochorela, sama sa ponúkla. Veď tú destináciu má v malíčku. Na pokon, potrebné veci si naštuduje. Jasné, berie to!
No pravda, Dominik! Manžel teda vôbec ne vyskakoval od radosti. A čo! No tak sa zaplatí opatrovateľka na dvadsaťštyri hodín denne. Je to problém?! Vôbec nie! A napokon, sú tu dve babky. Ja som sa predsa nepriviazala man želstvom k nejakému pofidérnemu rodinnému krbu. Miláčik, musíš chápať aj ty mňa. S tým chápaním je rad na tebe!
A bolo! Darmo sa jej snažili dohovoriť aj mama, aj svokra. Že malý má len dva roky, že potrebu je mamu, nie opatrovateľku. U Máni neúrodná pôda. Už som to sľúbila.
A bol to fakt skvelý turnus. A potom druhý, aj tretí. Lebo tá kolegyňa sa nevystrábila z cho roby. A bol skvelý aj preto, lebo sa vyskytol Erik. Bol v rebríčku cestovky také väčšie zviera a Máni imponoval ako chlap. Sexy a aj v hla ve to mal pekne usporiadané. Docestoval do tej destinácie akože na kontrolu, lebo predsa, Máňa nemala praktické skúsenosti, ale Erik mohol do centrály poslať iba správu, že všetko funguje tip top. Že Máňa si počína až nadmieru dobre.
No a stalo sa, čo sa stalo. Tí dvaja sa zblížili po každej stránke. Keď Erik po kontrole odchá dzal zo služobky, povedal jej, že to pre neho neboli iba také intermezzo pri mori. Že sa mu v hlave rodí veľký plán, ale o tom až po sezóne. A Máňa zostala nadšená a nedočkavá.

Jasné, že manželstvo začalo škrípať. Veď Ma túš nie je muž mechom udretý. Ani po dobrom, ani po zlom. Čo iné ako rozvod?! Veď Máňa sa pohybovala už v úplne iných oblakoch, často doma ani nespávala a už vôbec s ňou nebola rozumná reč. Ani jej matka ju nedokázala pri viesť k rozumu. A tak sa Máňa presťahovala k tomu svojmu novému. Že nejaký Erik!Rozvod bol civilizovaný. Matúšovi nebolo jed no, že prakticky prichádza o syna, ale jeho mi lujúca zrazu mamička trvala na tom, že bude s ňou, predsa u Erika má už svoju zariadenú detskú izbu. O byt, na ktorý si Matúš zvykol, nechcel prísť. V rámci majetkového vysporia dania vyplatil svojej ex polovicu z trhovej ceny bytu, ktorý vlastne vyfinancoval on sám. Ale priečilo sa mu naťahovať a dokazovať. Nech sa jej darí!
Pravdaže sa tie peniaze Máni zišli, lebo Erik mal veľký biznis plán, o ktorom nechcel hovoriť ešte tam pri mori. Trhnúť sa zo zavedenej ces tovky a podnikať v novej, ktorú založia spolu s Máňou, teda, ak bude schopná priniesť po trebný kapitál. No a keďže ju jej ex po rozvode vyplatil, nič im dvom nebránilo na ceste k úspe chu. Veď Máňa je fakt skvelá baba, po každej stránke a zdá sa, že mu zobe z ruky, pravda, ten fafrnok mu trošku prekáža, ale čo už… Nový život a takýto úžasný štart!

Keď sa ide z kopca, tak šúsom! Máňa síce bola organizačne zdatná, ale ekonomické záleži tosti jej veľa nehovorili. A zistila, že ani Erikovi. Prvé sezóny ešte ako tak, ale potom… Kopili sa nevyplatené účty, pribúdali sťažnosti nespo kojných klientov, ktorí na dovolenkách nedosta li sľúbené služby. Darmo sa na nich Máňa pri reklamáciách usmievala a bola profesionálne milá, nezaberalo. Tí poslední nespokojenci sa dali dokopy a bol z toho aj súd!
Keď krach, tak dokonalý. Neumrela iba cestov ka, ale aj vzťah s tým sviniarom Erikom. Roz hodol sa, že predá svoj elegantný byt a poberie sa skúsiť šťastie v inom kúte sveta. A my?! My dvaja s Dominikom?! Iba sa cynicky uškrnul. Ty si sa vždy vedela o seba postarať. A ten roz maznaný chalan má predsa aj otca, nie?!Čudná štartovacia čiara! Jej ex Matúš už mal svoju novú rodinu a hoci pri rozvode bojoval o syna ako lev, nová situácia mu akosi nevo ňala, ale napokon súhlasil a jedenásťročný Dominik sa vrátil na svoju pôvodnú adresu. Máňa?! Po Erikovom vzore sa tiež pobrala hľa dať šťastie, ale v inom kúte sveta ako on. Ona sa nestratí, to predsa musí vyjsť!
Zopár rokov sa tak ponevierala, blúdila, skú šala, ale bolo to štýlom pokus – omyl! Rôzne pracovné pozície, aj také ponižujúce, o ktoré by dakedy nezavadila ani v najpesimistickejších predstavách. Matúš už prestal urgovať výživ né na syna. Ale jeden pokus vyzeral nádejne. V dennom bare, kde istý čas pracovala, sa do nej zahľadel, taký síce starý, ale teda zazobaný častý hosť. Pomyslela si, toto je šanca. Páčila sa mu, veď bola stále kočka. Šanca dotiahnuť ho až k sobášu! Chvíľu ju u seba aj ubytoval, teda to bola vila! A ten starý bol v takom ošiali, už bol normálne nalomený, ale zasiahli dávno dospelé deti a veru sa musela s hanbou pobaliť a vypadnúť z toho luxusu. Tí debili sa normálne vyhrážali políciou.
Blúdila Máňa, blúdila a už jej načisto dochádza li sily. Tak! Doblúdila do tejto nevľúdnej garsón ky vo svojom rodnom meste. Čo už! Keby s ňou bol aspoň jej syn. Ale ten sa trhol aj od otca, veď napokon je už dospelý. Vysmial ju. S te bou, mama?! Zabudni! Moja frajerka má svoj byt! Nehrajme sa zrazu na rodinu!
Zajtra Máňa nastupuje do neďalekého super marketu. Zatiaľ dokladať tovar, ale ona sa rých lo dostane do pokladne. Aspoň to má blízko. A veď to nie je na celý život. Trošku naberie síl a postrácaného sebavedomia a pôjde ďalej. Zo supermarketu i z prenajatej garsónky. Ona sa len tak ľahko nedá!

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *