Blázon v dnešnom svete

3Vyšiel z dverí a hlúčik od okna sa vrhol k nemu a zovrel ho do svojho stredu. Máš to, Heňo? Nedbalo pokrčil plecami, jasné, povedal nedbalo. Vysoké hodnotenie, teda podľa starých regúl za jedna! Ty si dobré hovädo, povedal Milan a pobuchnátoval ho tvrdými päsťami po pleciach. On takto svojsky vyjadroval radosť, obdiv aj uznanie. Heňo sa rozpačito usmieval, vždy vlastne zrozpačitel z vlastného úspechu. Takto excelentne zatiaľ robil všetky skúšky. V prvom semestri ho chalani ešte upodozrievali, že jeho tatko, známy lekár so širokými konexiami iste zdvihol telefón, stratil za synáčika zopár slov a že na revanš. Urážali ho také podozrievania, ale pochopil, že vysvetľovaním nič nezmôže. Jasné, povedal vtedy kolegom z krúžku, tatenko zaúradoval a zasmial sa pritom.

Heňo si vtedy predstavil otca, ako pred ním stojí, celý červený od zlosti, keď mu definitívne oznámil, že si nepodá prihlášku na lekársku fakultu. Strojárina?! Tvár mal plnú pohŕdania. Tam predsa ide každý debil, ktoré ho by inde nezobrali! A ty, s tvojím prospechom a s mojimi konexiami? Nie, ocko, povedal mu ticho. Sám vieš, že stroje ma bavia od malička. Ale hra je jedna, život druhá vec! Otec sa tváril múdro a neprístupne. Veď práve! Heňo si po prvýkrát dovolil oponovať mu. Otec sa chytal za hlavu. Známi sa mi budú smiať, za bruchá sa budú chytať! Vždy som si myslel, že naša lekárska dynastia bude mať pokračovanie. Nebohý dedko sa musí v hrobe obracať! Ale pamätaj si! Ak je toto tvoje definitívne rozhodnutie, prstom pre teba nepohnem! Nepohnem!To bolo vtedy. V prvom semestri na strojárine sa skamarátil s chalanmi z internátu a aj maturantov z priemyslovky len tak, medzi rečou, doučoval matematiku a fyziku. Páli ti to, fakt! A prepáč to vtedy, s tým tatenkom!

Bol už vo štvrtom ročníku a skúšky ustavične exceletné. Milan ho opäť tresol po pleci a že, ty si fakt hovädo, zopakoval. Z dverí vyšla aj Zuza, jediná ženská z ich krúžku. Usmiala sa, s odretými ušami, ale mám to! Panstvo, večer v našom podniku! Posledná skúška v tomto semestri! Páni, čo nevidieť, budeme inžinieri!Heňo sa pobral domov. Zišlo mu na um, že mohol aspoň zavolať, že to má v suchu. Ale hneď zavrhol tú myšlienku. Jeho starkí si zvykli, že sa so svojim starosťami a radosťami baví sám. Mali dosť svojich problémov. Ani nevedeli, že dnes ide na dôležitú skúšku. Otec dodržal slov. Ani prstom pre teba nepohnem! Nebolo treba, ale nepridal ani štipku záujmu, keď on, Heňo, zradil. Zradil jeho predstavu o rodinnej lekárskej dynastii.

Mucinko, tak ja idem, z chladničky si vyber niečo, je tam šunka, saláma, syry, všetko prvotriedna kvalita, tak sa obslúž, dobre? Neznášal, keď mu vravela, mucinko, alebo miláčik, lebo takto pomenúvala aj záhadných mužov, s ktorými dlho a často telefonovávala. Iba čosi zahundral, ani sa nezdvihol z gauča. Mucinko, ani mi nedáš pusu? Nie! Dosť jednoznačná odpoveď, ale ona sa ešte nepobrala z dverí. Večer k nám príde teta Beáta s ujom Danielom. Tak ja letím, mucinko! Na frizúru! Vieš, teta Beáta by ma hneď ohovorila, keby som nebola tiptop!

Parádne sa usmiala a už jej nebolo. Svojím spôsobom ju mal rád, bola mu predsa mamou. Snažil sa k nej správať úctivo, ale to bolo všetko. Bola pekná, na svoje roky vyzerala naozaj dobre a bol presvedčený, že on, ako dospelý syn, jej často prekáža a usvedčuje ju z veku. Rada očarúvala chlapov a jeho, Heňa, to urážalo. Keď lietala na otcovu kliniku a tam si mladí doktorkovia namýšľali možno, že to cez ňu dotiahnu ďalej. Ona svojich protežantov postrkovala bližšie k otcovým očiam, ale on takéto postupy neuznával. Zakazujem ti chodiť na kliniku, povedal vtedy, vlastne kričal vtedy, iba čo ma zosmiešňuješ! Aby som sa náhodou nedozvedela, ktorá mladá sestrička je tvoja aktuálna favoritka? Za dverami ich spálne padli vtedy aj hrubé slová a Heňo, vtedy už gymnazista, pochopil, že jeho rodičia majú každý svoj vlastný život, tá scéna mu to potvrdila definitívne a že ak sa nerozvádzajú, majú na to iste svoje dôvody. Mama pravdepodobne finančné, lebo nikde nepracovala, ale peňazí bolo u nich vždy toľko, koľko bolo treba. Heňo otca podozrieval, že k nemu, ako vychytenému odborníkovi, pacienti nechodia len tak naprázdno. A otec sa pravdepodobne obával, že rozvodom by si pošramotil svoju oficiálnu povesť. Tak spolu vegetovali, denne si išli na nervy a každý žil po svojom. Pred návštevami a na verejnosti to všetko bola falošná hra, častovali sa obvyklý mi manželskými frázami. Ako napríklad, nám je to spolu súdené až do smrti a kde by som našla takého skvelého muža a naopak, skrátka na zvracanie. Asi preto Heňo, ktorý v tom žil od malička, sa tak ľakal nejakého vážnejšieho vzťahu s dievčaťom, chalani sa mu smiali, ty si tuším fakt ešte panic! A keď sa dakedy oženíš, tak s nejakou fabrikou, alebo s nejakou mašinou.

Barbora bola inak fajn. Veselá, príťažlivá, bozkávala sa s ním vášnivo a nešetrila, zdalo sa mu, vrúcnymi slovami. Až potom. Ty, povedala mu, tvoj fotrík že má nejaké slovo a ja by som strašne potrebovala zostať v Bratislave, keď dokrútim tú medicínu. Heňo je skrátka taký, že táto iba načrtnutá požiadavka mu Barboru vzpriečila v hrdle, pričítal to vlastne zbabelosti, nepríjemné slová ťažko vravieval do očí. To som asi zdedil po otcovi, myslieval si trpko, aj ten na riaditeľa nemocnice nadáva iba doma a keď ho pozval na oslavu svojej päťdesiatky, dobre, že mu zadok neofukoval. Nepovedal jej to rovno, ale ďalšie rande zrušil mobilom. Už Barboru počul, ako o ňom rozpráva. Ten ťuťmák, ten strojár? Katastrofa! Nudný až hrôza. Kto by mu nedal kopačky?!

Viac to na vážno neskúšal. Stačilo mu, keď doma pozoroval matku. Vždy si naliala to najdrahšie, čo ponúkal domáci bar, ktorý otecko hojne zásoboval. Naliala si, zapálila si cigaretku, listovala v lifestylových farebných časopisoch. Aj doma bývala perfektne upravená. Keď sa ozval v telefóne otec, povedala mu, mucinko, v chladničke je šunka a ďalšie dobroty, obslúž sa a potom vyplávala. Keď bola doma, zvyčajne si pozývala ľudí. Niekedy jej Heňovi prišlo ľúto. Aký prázdny a nezmyselný život žije. Celé hodiny na seba pozerá do zrkadla, večne odtučňuje, zháňa najnovšie módne vychytávky v butikoch a koketuje.

O chvíľu zazvonil mobil aj Heňovi, otec, že nech ho teta Beáta s ujom Danielom ospravedlnia, príde neskôr, má čosi súrne na klinike. Nutkalo ho, že mu čosi povie o skúške. Potom si to rozmyslel. Otec pohŕdal inými profesiami. Zvláštne. Inak to bol celkom inteligentný človek.

Ich dom bol zariadený exkluzívnym nábytkom, ale bol studený. Spomenul si, ako ho raz pozval Milan k nim. Mal dve mladšie sestry a jeho mama varila slivkové gule a bola ich plná kuchyňa a všetci rozprávali jeden cez druhého. Dávno sa tak dobre necítil. U nich doma sa väčšinou mlčalo.

Obliekol si džínsy a hrubý pulóver, ktovie, v ich podniku v tom suteréne býva chladno, aspoň spočiatku. Zo zásuvky vytiahol stovku. U nich bolo s peniazmi tak voľne. Mal síce každý svoj účet, ale v zásuvke boli aj voľné peniaze na použitie. V tomto otec, vo svojej zatvrdilosti voči nemu nebol taký dôsledný. Keď potrebuješ, tak si zober, povedal mu. Heňo to nikdy nezneužíval. Ale dnes je v podnikoch draho, najmä v tých v centre, zíde sa hotovosť a mnohí kamoši nemajú k dispozícii štedré zásuvky. Otváral si dvere a bolo to smiešne a vonkoncom nie chlapské, ale ohromne v tej chvíli zatúžil po tom, aby mama bola doma a starostlivo ho vyprevádzala a povedala mu, vráť sa pred polnocou a nie aby si veľa pil! Možno je blázon, keď túži počuť také veci, ktoré ostatným chalanom idú poriadne na nervy.

Bolo tam veselo, dokonca sa pokúsili aj o spev, prisadli k nim nejaké dievčatá, nech sa páči, slečny, k opusteným strojárom, máme len jednu krásku, toť Zuzu a aj tá sa nám vydala! Zuza lamentovala, že muž ju dnes iste zabije a vtedy Heňo zbadal otca, ako sa nejakou dievčinou, nápadnou čiernovláskou, ktorá by vekom patrila skôr k ich stolu, rozhliada po voľnom mieste. Odvrátil oči, akoby ho prichytili pri niečom nečestnom. O chvíľu sa odvážil pozrieť tým smerom, ale otec s dievčaťom boli preč, musel ho zbadať, keď si nesadli, hoci boli aj voľné miesta. Ale nálada bola preč. Chvíľu ešte posedel, aby to nebolo nejaké nápadné, položil stovku na stôl a zdvihol sa. Nechoď, krásavec, povedalo jedno z dievčat pri ich stole, bojím sa ísť sama domov tmavými uličkami. Odprevádzačov je tu dosť, povedal Heňo stroho. Ty si blázon, načisto cvok, komentoval situáciu Milan. Ani nenastúpil do električky. Len tak sa motal peši. Aspoň, že je otec dobrý lekár. Potom si Heňo pomyslel, že má talent na vypočutie si jemu neurčených telefonátov. A domýšľať ich. Vtedy vravel otec nejakému známemu, že každú voľnú minútu v živote treba venovať sebe. Nikto a nič za to nestojí, obetovať sa! S Heňom teda veľa minút nestrávil. Ani keď bol malý. Radšej mu kúpil drahú hračku. On, Heňo, keď raz bude mať syna, naučí ho plávať a potom budú spolu chodiť do lodenice. Od malička. Už do chodby počul prenikavý hlas tety Beáty. Teta Beáta bola novinárka a dosť mu sprotivila povolanie, ktoré sa mu predtým videlo zaujímavé a lákavé. A súčasne tajomné. Ona sa vystatovala. Dookola a donekonečna. Pracovala v bulvári a teda mala pikošiek plný rukáv, len ich tak sypala a mama ich hltala až so závisťou.

Aj teraz rozprávala o nejako raute, na ktorom sa zúčastnila a mama, ktorá pravdaže nemala takú možnosť rušného spoločenského života, ju počúvala s otvorenými ústami. Ako zbadali Heňa, prišla reč pravdaže na to, či už má nejakú babu. A Heňko, naša Janka, tá len o tebe básni, nemal by si sa jej tak vyhýbať. Iba sa chystal čosi zahundrať, také neurčité, nejasné, keď vošiel aj otec, vitálny, plný energie a povedal, že medicína, to je najťažšie povolanie, lebo človek nemá ani dňa ani noci len tak pre seba, že jedna súrna operácia ho pripravila o možnosť posedieť si dlhšie s priateľmi, v príjemnej spoločnosti. Čo pijete?! Škótsku? Tak sa pridám. Pili škótsku. Reči také všeobecné, že život nie je majáles a potom s ujom Danielom prešli na hokej. Mama s tetou Beátou ohovárali nejakú speváčku, že vôbec nemá štýl!Heňo sa osprchoval a ľahol si. Asi mu všetci povedia, že je načisto cvok, ale keď skončí školu, pôjde rozhodne preč z tohto domu a akiste aj z tohto mesta a začne niekde úplne sám. Zbláznil by sa z takých pravidiel, ktoré vyznávajú jeho rodičia. Asi je fakt cvok! Natiahol s cez hlavu paplón, že sa pokúsi zaspať. Ale z haly doliehal čoraz hlasnejší hovor, zvuk sa zosilňoval úmerne s množstvom vypitej whisky. Otec práve spomínal, že dnes ho chcela jedna pacientka uplatiť fľaškou nejakej ordinárnej vodky, musel sa brániť, povedal jej, že on vôbec nepije. Všetci sa zasmiali. A mama povedala, dobre si urobil, veď to by som sa hanbila ponúknuť opravárovi vodovodného kohútika. A teta Beáta dodala, že dnes sú ľudia fakt čudní.

Heňo si tuhšie pritisol paplón na uši. Ale začul ešte, ako mama hovorí, náš Heňo je taký divný, akoby vôbec nepasoval do dnešného sveta.

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *