Ako rozprávka do Čiech prišla

A9REB1F
Okraj malého mesta na západe Čiech. Bežné socialistické sídlisko. Marta míňa svoj činžiak a zaparkuje svoju Marišku, ako nežne nazvala svoje malé zelené autíčko až za roh, aspoň dvesto metrov ďalej. Komplex!Čo keby náhodou niekto zo susedov z okna videl, že má pri parkovaní problémy s cúvaním?Leje ako z krhly. Vystúpi z auta, vyberie nákup a otvorí dáždnik. Cupitá s nákupom a keď odo-myká bránu, mimovoľne sa usmeje. Ako človek, ktorému zíde na um, že dnes bol fajn deň, že má zo seba dobrý pocit.

Doma je tak, ako si nechala ráno, keď odchádzala do školy. Poriadok. Cez týždeň nezvykne doma jedávať. Ráno káva v zborovni, obed v družine s deťmi. Umývačka riadu pauzuje celé dni, iba cez víkend ju spustí. Teraz si natrie chlieb s domácou masťou, čo si priviezla od rodičov z východu a posype mladou cibuľkou. Jedlo, ktoré vonia detstvom. Odkedy v byte žije sama, neunúva sa s teplými večerami. A dnes, keďže má zo seba dobrý pocit, mierne zhreší. Vytiahne si z chladničky plechovku piva. Chlieb ním pomaly zapíja a pred očami zasa beží ten film z čias nie až tak dávno minulých, keď tu bolo rušno takto v podvečer, keď ešte žil Radek a ich syn Radeček bol malý, potom väčší až dospelý a kuchyňa rozvoniavala čerstvou teplou večerou.

Film pokračuje. Kulturák vo východoslovenskej dedine praskal vo švíkoch, stoly sa prehýbali pod svadobnými dobrotami, kapela vyhrávala a mladá učiteľka tretiačikov, nevesta Marta žiarila šťastím. Ale aj tak po očku pozorovala Radkovu rodinu, či sú spokojní, či sa dobre bavia. Lebo pichľavé vety, ktoré dokážu poriadne bodnúť, len tak ľahko sa z pamäti nevytratia. Na prvej návšteve v jeho famílii, keď ju Radek predstavoval, boli všetci zdvorilo zdržanliví, žiadne emócie, nijaká radosť a keď k nim zavítala akási zvedavá tetka, jeho mama ju predstavila slovami, tak to bude naše snacha, bohužel Slovenka! Vtedy sa Marta usmiala a zachraňovala napätú situáciu, dúfam, že to nie je telesná vada! No vyžeňte také slová z hlavy!
Ale českí hostia sa bavili, jedli, pili, tancovali, tak Marta dúfala, že sa jej rodina pohostinnosťou dobre zapísala a napokon, žiť bude s Radkom, nie s nimi. A zdalo sa, že Radek, jej manžel, si s východniarmi, najmä s jej otcom skvele rozumie.
S Radkom sa stretli na eroháckej dovolenke v Tatrách, zaľúbili sa a jeho, napriek veľkej vzdialenosti husté návštevy na Slovensku rozvinuli vzťah až do vydarenej východniarskej svadby. A pravda, nevedeli to všetci o Martinej gravidite. Budúcnosť? Radek si pravdaže život na východe nevedel predstaviť a tak bolo jasné, že sťahovať sa bude učiteľka Marta, len čo do-vŕši tento školský rok. Žiadne strachy! Nejaké miesto sa tam pre ňu nájde, zatiaľ budú v Rad-kovej detskej izbe, veď je jedináčik a časom bude aj nejaký byt, neboj sa, láska, všetko bude dobré!
Kto by sa bál, keď má svadbu a miluje?! Aj keď vo svokriných očiach veľa náklonnosti Marta nepobadala.

Radeček sa narodil na Slovensku na konci prázdnin. Udalosť v rodine. Prvé vnúča na jed-nej i druhej strane. Marta  bola nadmieru úzkostlivá mladá mamička, stále v napätí, aby niečo zle neurobila, aby iní niečo zlé neurobili a Radek stovky kilometrov ďaleko, aj keď do-cestoval ako pyšný tatko každý týždeň. Česká babička s deduškom už takú dlhú cestu nemerali, veď videli fotografie a o pár mesiacov bude mladá rodinka pokope v západných Čechách, potom si ho užijú až-až! Dobre, dobre, veď Marta zasa až tak netúžila vidieť tie prísne zovreté pery a pichľavý, povýšenecký pohľad Rad-kovej matky, ale predsa sa jej dotklo, že netúžia vidieť svoje prvorodené vnúča, A možno som iba precitlivená, uspokojovala sama seba a rozhodla sa, že nebude svoje pochybnosti riešiť počas Radkovej návštevy, lebo zacítila jeho až prílišnú oddanosť k matke a vždy ho iba podráždila. Už sa tak netešila na ich spoločný rodinný život každodenný. Veď budú bývať v detskej izbe, v jednom byte s nimi. Martu chytala pri tých predstavách žalúdočná nervozita. Budem tam vedieť správne dýchať?!
Naši sú diabli, to boli prvé slová Martinho manžela pri jednej z návštev. A veru poskočila si od radosti aj Marta. Skrátka, svokrovci zohnali pre mladých garsónku, lebo áno, mladí majú byť sami a oni už majú svoje roky, potrebujú svoj pokoj, malé dieťa v byte, to už skrátka… Nno! Marta si síce poskočila radosťou, ale zasa ju pichlo. Radeček je u druhých starých rodičov od narodenia už sedem mesiacov a nikomu neprekáža, všetci sú z neho nadšení, ale… Dobre, nie sme všetci rovnakí, Radek garsónku vymaľuje, kúpia nejaký nábytok a hurá, hurá, Martin brat Ondro ich odvezie na druhý koniec republiky.

Na dušu jej zasadol akýsi podivný smútok. Toto je život, o akom snívala v bláznivých dievčenských snoch? Dvadsať metrov štvorcových v ošarpanom činžiaku, Radek celé dni v práci a malý pravdaže, ten áno, toho nadovšetko miluje. Počas povinných návštev u svokrovcov asi neprejavovala dosť nadšenia z toho, čo všetko im oni zabezpečili a ako ona, tá z toho zapadá-kova ku všetkému ľahko prišla. Dusno, dusno, dusno! Samozrejme, že sa snažila hovoriť po česky, veď sa chce vrátiť ku svojej profesii, aj keď…Keby vyštudovala niečo iné, adaptácia by bola jednoduchšia, ale školstvo je iná parketa .Veď áno, vie, bude si musieť urobiť nejaké skúšky z češtiny, ale momentálne aj tak nie sú na školách voľné miesta, tak jej povedali, keď sa možnostiach bola len tak nezáväzne informovať. Nebuď hysterická, zahriakol ju Radek, máš malého a časom sa všetko utrasie.
Veď to! Časom! Radeček by už mohol ísť do jasiel a ona by sa mohla zamestnať niekde v obchode, alebo ako upratovačka. Tak to Radek očervenel. On má svoje postavenie v závode a jeho krásna manželka má robiť upratovačku?!Má sa starať o malého, žiadne jasle a zdokonaľovať sa v češtine, hovoriť čo najviac. Marta sa v duchu zasmiala. A s kým?! Veď si už pri-padá trápna, ako sa kdekomu prihovára, ona s komunikáciou nikdy nemala problémy, ale tu je to akosi zložitejšie. Áno, áno, sama pred sebou si môže priznať, neskutočne jej chýba domov, mama, kamarátky, škola, decká… Pravda! Ale tu je jej nová rodina. Manžel a syn. Ale podivný smútok sa nechce vytratiť.

Radečkovi zapálili na torte dve sviečky, pricestovali aj Martini rodičia z východu, ubytovala ich v lacnom penzióne, svokrovci sa neponúkli a bolo to tak vlastne lepšie. Otec nerád veci, keď nejdú od srdca. A vždy radšej dáva, ako pri-jíma. V kufri starej škodovky priviezli za vagón poživne.
Za tri dni sa vybláznili s vnukom a Martuška, si nejaká pochudnutá, trápi ťa niečo? Ocko, všetko je ako má byť, len vy mi tu chýbate a práca, tá mi pravdaže chýba. Ale čo nevidieť mám skúšky z češtiny a potom sa to azda rozbehne…
A potom udalosti nabrali rýchly spád, dva týždne po narodeninových oslavách učiteľka Marta úspešne zvládla skúšku z češtiny, veď ju aj mamka upozornila, že jej slovenčina chytá český prízvuk, Marta sa naozaj snažila.
Na odbore školstva jej dali nádej, od septembra sa uvoľní miesto v menšej škole na kraji mesta, pravda, nie učiteľka, ale vychovávateľka v družine. Jasné, beriem, Marta pred úradníčkami nedokázala skrývať radosť, konečne, konečne…
A Radkovi vo fabrike prisľúbili podnikový byt, tri plus jedna, ako sa v Čechách hovorí. Aj ona bude mať príjem, Radeček pôjde do škôlky, zo-berú si pôžičku, aj otec čosi naznačil, že po-môžu, keď sa budú zariaďovať, skrátka, svet sa dal vidieť ako gombička. Ale to iba vtedy, keď sa snažila nemyslieť na tie, ako sa vraví, sociálne vzťahy. Keď ich svokrovci občas, ale skutočne iba občas pozvali na nedeľný obed, Marta vždy mala pocit piateho kolesa pri voze. Radek bol vždy schudnutý, varíte si doma vôbec, musíš Marta dbať, aby mal každý deň teplú večeru, tak bol zvyknutý z domu a on ťažko pracuje, večer potrebuje pokoj a oddych, nervov má dosť na pracovisku!
Čo už. Prísne stisnuté pery a pichľavé oči iné nebudú, nevšímaj si to, nabádal Martu vnútorný hlas. Ale vie to človeka dožrať, najmä ak bol Radek alergický na akúkoľvek jemnulinkú Martinu námietku. Ale keď budú bývať v tri plus jedna a ona pôjde každý deň do práce, to bude iný život.

S väčšinou báb si v zborovni sadla. Ani nie je poznať, že čeština nie je tvoj materinský jazyk!Marte narástli krídla. Dokázala sa smiať nie iba pri svojom krásnom synčekovi. Aj decká si ju obľúbili. Študovala všelijaké veci o mimoškolskej výchove, kadečo ich naučila vyrábať, dbala, aby sa v družine nenudili a dosť s nimi aj športovala na malom ihrisku, najväčšou odmenou pre ňu bolo, keď začula od detí, po ktoré si prišli rodičia, ešte chvíľku, ešte nechcem ísť domov… Vy to s tými deťmi viete, ušlo sa jej pochvaly aj od rodičov. Komu by po takom pedagogickom pôste srdce nezaplesalo.
A byt!!! Úžas! Záclonky, koberčeky, lustríky, sedačka, spálňa, všetko nové.
Otec sa plesol po vrecku, ale pôžička bola aj tak nutná. Marta sa v byte cítila ako hradná pani. Manžel pravda rozvinul svoju vrodenú šetrnosť, najradšej by ich s malým vysťahoval do nejakej fiktívnej letnej kuchyne, aké bývali pri domoch na dedinách, aby sa tie nové veci neničili, ale to sa dalo vydržať. Menej už to, keď považoval za zbytočne vyhodené peniaze každú novú handru, ktorú si Marta na seba kúpila. A ona teda rozhadzovačná nebola, ale veď do školy nemôže chodiť ako chudera!
Asi takto má vyzerať normálny rodinný život, presviedčala samu seba. Na východ sa dostali maximálne raz do roka. Taká diaľka, auto sa zbytočne ničí. Aj keď sa vždy vracali s plným kufrom potravín. Nehľadiac na balíky, ktoré chodili pravidelne každý mesiac. Na kuchyni dokázali ušetriť, hoci Radkovi to bolo stále málo. A nie raz z proviantu odniesol na rodičovskú adresu. A vždy to bolo bez hoci zdvorilostnej odozvy.
Svokra ma neznáša, povedala babám v škole.

Každá pridala nejakú story s tou svojou, ale Marta si pomyslela, že je aj tak na tom najhoršie. Ale už sa nectila ako cudzinka. Mala sa s kým porozprávať, aj na kávu zájsť, baby boli super, baby boli  výhra! Áno, už sa dalo žiť!

Film treba skrátiť, povedala si Marta v duchu. Zabudla, že dávno začal v televízii jej obľúbený seriál. Ale napokon, tridsaťštyri rokov manželstva, to sa nazbiera spomienok. Pekných, aj menej pekných.
Niežeby nikdy nepomyslela na rozvod, najmä keď Radek s pribúdajúcimi rokmi väčšinu svojej lásky presmeroval od nej a syna na svoju mamu. Nie, vtedy ešte nepotrebovala starostlivosť, ale stačilo, že pískla a on bežal. Ale aj na to sa dá zvyknúť.
Toľko sa toho udialo. Radeček doštudoval, pribudli vrásky, aj šediny sa objavili, aj republika sa rozdelila a Marta potrebovala prejsť colnicou, keď cestovala na východ. Božemôj, zrazu ako cudzinka vo vlastnej domovine. Ale úplne najhoršie, ochorel Radek, spočiatku to vyzeralo nádejne, ale potom choroba začala nadobúdať grády.
Nie, na toto nechce spomínať, boli to úplne najhoršie mesiace jej života, hoci sa ich vzťah vy-čistil a opeknel. Robila, čo sa dalo, hľadala kontakty na medicínskych odborníkov, zháňala lieky aj alternatívne, ale… Stala sa vdovou a pripadalo jej to nenáležité a nespravodlivé, hoci prognózy choroby ju mohli na tento stav pripraviť.
Pekne sa to vraví, že život musí ísť ďalej. Veď aj išiel. Radkova rodina sa úplne odcudzila, ona so synom prestala pre nich existovať. Možno si svokra aj myslí, že ona, Marta ho zabila. Nechce po tom pátrať. Ale že ignorovala aj svadbu svojho jediného vnuka, to jej neodpustí. A ďalší gól. Radeček so svojou rodinou sa vy-sťahoval do Kanady. Napokon, má právo hľadať a nachádzať svoje šťastie, aj keď to veľmi bolí. Mami, na dôchodok prídeš za nami! Panebože! Do lietadla by nesadla ani za živý svet. A tak je tu sama. Baby v škole sú stále fajn, aj keď v kvapku pozmenenej zostave, ale, každá ma svoju rodinu, svoje deti a aj vnúčatá, do takého priestoru sa ťažko vojde ona so svojím voľným časom. Keby aspoň domov bolo bližšie, keď už aj tie colnice dávno zmizli.
Ale dnes bol super deň. Bála sa ho, ale vyhrala!
Ona, družinárka! Možno to bola clivota, ľútosť za rodnou rečou i fakt, že české deti už slovenčine vlastne nerozumejú. Skrsol v nej nápad, že v rámci družiny každý deň prečíta deťom slovenskú rozprávku, dnes bola od Pavla Dobšinského a hoci sa deti na niektorých krkolomných starosvetsky znejúcich slovách aj zasmiali a pýtali si vysvetlenie, vlastne sedeli tichučko ako myšky, povedali, že sa tešia na tú zajtrajšiu!Zakúsiť radosť samej zo seba je úžasná vec. A kým pôjde do dôchodku, prečíta rozprávok a rozprávok.

HILDA GÁBRIŠOVÁ ✍

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *